Pohľad na Jupiter a jeho Veľkú červenú škvrnu v pásovej štruktúre atmosféry tak, ako to videla sonda Cassiny pri prelete v jeho blízkosti..
Poďakovanie: NASA, Photo Journal, Cassiny & Huygens Probe

Atmosferické pohyby na najväčšej planéte slnečnej sústavy sú prinajmenšom tak zložité, ako tu na Zemi. Rýchla rotácia Jupiteru vytvára v jej atmosfére pásovú štruktúru mrakov (Jupiter, napriek tomu, že jej polomer je viac, než 11 krát väčší než priemer Zeme, otočí sa okolo svojej osi za necelých 10 hodín - podrobnosti o údajoch Jupitera pozri tu). Počet výrazných pásov sa pohybuje medzi 6 až 8 na južnej aj severnej hemisfére. Rozdielna rýchlosť prúdenia v susedných pásoch vytvára obrovské víry, ktorých štruktúra sa podobá štruktúre vzdušných vírov (cyklónov a anticyklónov) na Zemi, ale ich rozmery a trvanie sú podstatne väčšie a dlhšie. Jednotlivé útvary môžu zachovať svoju stabilitu týždne aj mesiace.
Najväčší a najstarší anticyklón je známa ako Veľká červená škvrna, ktorú objavil v roku 1665 Cassini. Škvrna bola už aj v tej dobe stabilným atmosferickým útvarom, čo znamená, že pravdepodobne je podstatne staršia. Jej priemer je 30-40 000 kilometrov (trikrát väčší, než priemer Zeme). Pozorovania astronómov v 20. storočí potvrdili, že rozmery Veľkej červenej škvrny sa pomaly zmenšujú a jej tvar sa postupne mení. Pri jej objavení mala cigarový pretiahnutý tvar, kým momentálne je skôr oválnou, dá sa predpokladať, že sa zmení na kruh. Táto zmena sa dá preukázať aj z pozorovaní astronómov amatérov.

Philip Marcus a jeho výskumný tím (University of California, Berkeley) pozoroval zmeny Veľkej červenej škvrny a pokúšali sa modelovať jej dynamiku, jej vývoj. Podľa ich výpočtov klimatické zmeny Jupiteru vykazujú nie len 22 ročný cyklus, ktorý súvisí s 22 ročným magnetickým cyklom Slnka, ale objavuje sa v nich aj jeden 70 ročný cyklus. Podľa modelu sa dá očakávať, že priemerná teplota Jupiteru sa môže v nasledujúco desaťročí zmeniť až o 10°C. Kým rovníková oblasť sa začne otepľovať, polárne oblasti začnú chladnúť. Existujúce prúdové systémy sa preorganizujú, zmení sa aj atmosferický tlak, čo môže nabúrať stávajúci systém búrok. Zmenší sa stabilita menších cyklónov a anticyklónov a môžu z atmosféry Jupiteru vymiznúť na dlhšiu dobu. Veľká červená škvrna v dôsledku svojej polohy a rozmerov však môže zostať stabilná a môže slúžiť vedeckým účelom astronómov, ako aj bizarným predmetom pozorovania pre laikov.
K stabilite Veľkej červenej škvrny prispieva v značnej miere aj to, že z času na čas pohltí menšie búrky, ktoré ju posilňujú. V dôsledku zmien teploty sa tieto menšie búrky stanú zriedkavejšími a preto sa mohutnosť Veľkej červenej škvrny môže dočasne oslabiť.
V ďalšom atmosferickom cykle však pravdepodobne Jupiter znova "vybuduje" momentálne slabnúce búrkové zóny a poskytne vďačný predmet pozorovaní aj pre nasledujúce generácie astronómov a amatérov. Chystáme: Čo bolo pred vznikom vesmíru?! Už sa to blíži!!!

-AT-