Úplné zatmenie Mesiaca

04.05.2004

 

< Spä» --     Úvodná stránka      -- Ďal±í >



Úplné zatmenie Mesiaca v roku 2000. .
Credit & Copyright: Fred Espenak (láskavým prispením www.MrEclipse.com)

Dnes, 4-ho mája 2004, večer bude moµné (pokiaµ nebude zamračené) moµné pozorova» ďal±ie úplné zatmenie Mesiaca. Mesiac, vstúpi do tieňa Zeme 20:48 (stredoeurópsky letný čas) a úplné zatmenie bude moµné pozorova» od 21:52 do 23:08.

Úplný časový harmonogram zatmenia je:

20:48  Vstup do tieňa Zeme
21:52  Začiarok úplného zatmenia
22:30  Stred úplného zatmenia
23:08  Koniec úplného zatmenia
00:12  Opustenie tieňa Zeme

Zatmenie Mesiaca môµeme sledova» bez ochranných prvkov (zatmenie Slnka len s ochrannými pomôckami).

Mesiac sa nestane úplne neviditeµným. Väč±inou sa ukazuje aj pri maximálnom zatmení v načervenavej, tmavohnedej farbe. Dôvodom je, µe svetlo prechádzajúce zemskou atmosférou sa láme a rozptyµuje. Biele slnečné svetlo sa skladá zo v±etkých farieb dúhy. Na Mesiac dopadá v dôsledku rozptylu nejaké svetlo i v maximálnej fáze. Najviac sa rozptyµuje modré svetlo, najmenej červené, preto červené svetlo preniká zemskou atmosférou najviac a najmenej odchýlené z pôvodného smeru. Toto svetlo dáva červenkastý nádych Mesiacu, ktorý sa nachádza pri zatmení v priamom tieni Zeme.

Uµ starovekí Gréci si v±imli toho, µe tieň Zeme na Mesiaci je vµdy v tvare oblúka a nie priamky. Vtedy to bolo dôleµitým dôkazom toho, µe Zem je guµa. Aristoteles z tvaru tieňa určil uµ v 4. storočí pr.n.l., µe pomer polomere Mesiaca k polomeru Zeme je 1:3, teda polomer Zeme je trikrát väč±í neµ polomer Mesiaca.
Tento pomer je v skutočnosti 1:3,67, nakoµko polomer Mesiaca je 1737 km, kým polomer Zeme 6378 km. Napriek v±etkému sa jedná o úµasný odhad, a potvrdzuje pozorovacie schopnosti aj logiku myslenia starovekých µudí.

Zatmenie bude moµné dobre pozorova» najmä z Európy. Pokiaµ ste sa včera, v jasnom svetle mesiaca, stavili, či bol úplnok, alebo nie, zatmenie Mesiaca je dôkazom va±ej prehry. Úplnok by bol nastal dnes v noci (22:30, 4-ho mája 2004), pokiaµ by úplnok nebol tak dokonalý, µe Mesiac sa ocitne v úplnom tieni Zeme. Mohli by sme tieµ poveda», µe úplnok sa vlastne nekonal.

Po úplnku Mesiac bude ma» tvar písmena C ("Cúva") a po novoluní, keď je na oblohe v blízkosti slnka sa objaví v podobe tenkého kosáka vydúvajúc sa ako písmeno D ("Dorastá"). Toto pravidlo v±ak platí len na severnej pologuli, nakoµko na juµnej pologuli sa na Mesiac nachádza jasne na severe. Ak sa k nemu postavím tak, aby sme sa na neho mohli pozera» pohodlne, pozeráme sa na neho hlavou dole oproti pozorovateµovi, ktorý ho pozoruje zo severnej pologule. Pravidlo "Cúva-Dorastá" platí jedine, pokiaµ pri pozorovaní sever máme za svojim chrbtom (na juµnej pologule je to dos» nepohodlná poloha pre pozorovanie).

-AT-


< Spä» --     Úvodná stránka      -- Ďal±í >