|
24.01.2005 |
|
Mysteriózny Voynichov manuskript odoláva aj najmodernejším dešifrovacím metódam.
Poďakovanie:
Yale University ;
digitálny copyright:
B. E. Schaefer
(LSU)
Starý text, ktorého časť je vyobrazená na obrázku vyššie (týkajúcej sa pravdepodobne astronómie) je záhadný -
autor je neznámy, je má neznámy názov a je písaný v neznámom jazyku. Čo hovorí a prečo má toľko astronomických ilustrácií?
Nikto nepozná pôvod rukopisu. Odborníci sa domnievajú, že pochádza z Európy (podľa štúlu kresieb, na ktoré je rukopis skutočne
bohatý). Pravdepodobne bol napísaný v 15-om až 17-om storočí. Rozmerovo je relatívne malý (7 x 10 palcov, teda cca. o
3 cm menší z oboch strán, než A4), má však úctyhodných 235 strán.
Jeho stránky sú naplnené rukou písaným textom, množstvom ilustrácií neznámych rastlín, astrologických diagramov a nahých žien.
Ilustrácie sú podivné, ale podivnejší je samotný text, nakoľko jej písaný naprosto neznámym písmom (pozri obrázok vyššie),
ktorý odoláva akejkoľvek snahe text preložiť.
Nie je dokonca jednoduché rozhodnúť ani o počte použitých písmen (pokiaľ sa jedná o fonetické písmo, aké sa v Európe používa),
pravdepodobne sa pohybuje medzi 19 až 28.
Prvá historická zmienka z roku 1586 pochádza z dvora Rudolfa II-ho v Prahe, ktorý bol jedným z najvýstrednejších monarchov
stredovekej Európy (z prostredia dvora Rudolfa druhého je aj film Císařův pékař, pékařův císař).
V tomto období sa sformovalo aj sprisahanie Rozenkruciánov (pútavá fikcia je ponúknutá v tomto a v širšom smere z pera
Umberta Eca Foucaultovo kyvadlo). Do Rudlofovho dvora prišiel neznámy človek, ktorý rukopis cisárovi
predal za 300 zlatých dukátov (v dnešnom prepočte niečo okolo 400 tisíc korún), čo ukazuje mimoriadny záujem
panovníka rukpis vlastniť.
Rukopis prevádzal dopis, ktorý tvrdil, že sa jedná o dielo mnícha Rogera Bacona, vedca a astronóma predkoperníkovského veku.
Stopa po
manuskripte
sa na nejakú dobu dokonca stráca, až v roku 1912 ho objavil Voynich , po ktorom ho pomenovali.
Voynichov rukopis je plný nákresov neznámych hviezdnych konštelácií, žiaľ ani moderní "lámači kódov"
si s touto knihou nevedia rady (existuje aj podozrenie, že sa jedná o žart od neznámeho autora, či už
vylákať od Rudolfa II-ho peknú sumičku, alebo "pobaviť" novodobý svet).
Dokáže niekto z čitateľov pohnúť s týmto problémom? Tak znie otázka
redakcie APOD-u
( Astronomy Picture of the Day) -
pokiaľ ano, zúčastnite sa
on-line fóra.
Samotná kniha sa nachádza
v knižnici vzácnych kníh v Yale pod katalógovým číslom "MS 408"