|
29.03.2005 |
|
Poďakovanie:
Hubble Heritage Team
(AURA/
STScI/
NASA)
Vidíme tu volské oko? Teda smažené vajíčka? Rozhodne nie, je to podstatne väčšie, než čo by ste si mohli dať na svoj tanier
(predpokladajúc, že náš čitateľ je bežný smrteľník).
"Žĺtok" uprostred je jadro galaxie NGC 7742, obklopené modro až fialovo žiariacimi oblasťami, v ktorých sa rodia hviezdy. Tento
"žĺtok" má priemer 3000 svetelných rokov (podľa teórie relativity by rez vedený naprieč týmto gigantickým žĺtkom trval minimálne
3000 rokov - skutočne ťažké sústo). Galaxia je vzdialená od nás na 72 miliónov svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Pegasus,
patrí do triedy Seyfertových galaxií.
Dôvod, kvôli ktorému sme sa rozhodli venovať vajíčku, je mnoho. Mimoriadne sa to nebude týkať výskumu vesmíru bezprostredne.
Nie len pri výskumu vesmíru dokáže človek vytvoriť predstavy, nad ktorými neskôr len krúti hlavou ("placatá" Zem a podobne),
také veci sa dejú žiaľ aj pri vytváraní našej životosprávy.
Bez nároku na poradie dôležitosti môžeme povedať, že
jednak máme za sebou veľkonočné sviatky, kde vajíčka hrajú svoju symbolickú úlohu,
jednak prišiel čas odobrať mýtus o nezdravej konzumácii vajíčok.
Funkčné potraviny
Potraviny, ktoré popri svojej vyživovacej hodnote sú schopné vyvinúť aj priaznivé účinky na kvalitu života nazývame
funkčné či funkcionálne potraviny. Odborníci umiestňujú tieto potraviny na hranicu liečiv.
Jedným ich predstaviteľom sú slepačie vajíčka, ktorých bielkoviny majú mimoriadne vysokú vyživovaciu hodnotu,
sú bohaté na vitamíny (okrem vitamínu C obsahuje všetky vitamíny), sú bohaté na tuky, ktoré však majú ideálne zloženie.
Vajíčka obsahujú aj látky v jedinečnej kombinácii, ktoré zabraňujú alebo spomaľujú rôzne degeneratívne procesy spojené
so starnutím.
Dlhé storočia patrilo vajíčko medzi základné potraviny ľudstva - pravdepodobne pre jeho mimoriadne potravinové zloženie.
Jeho bielkoviny vysokej vyživovacej hodnoty obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny (esenciálne aminokyseliny organizmus sám
nie je schopný vytvoriť, nemá na to mechanizmy). V rôznych častiach vajíčka nachádzame mnohé vitamíny, ktoré v iných potravinách sa
vyskytujú len v malej miere alebo vôbec. Platí to aj o mnohých mineráloch nevyhnutných pre biologicky dôležité procesy.
Mýtus o "špatnom" vajíčku
Špatná interpretácia údajov však vajíčko odsúdilo na perifériu jedálneho lístku ľudí, ktorí dbali o svoje zdravie.
Vajíčko, čo sa zdravej životosprávy týka, bolo prehlásené za nepriateľa číslo jedna.
V 70-ych rokoch prebiehala v USA kampaň za zníženie množstva cholesterolu prijímaného v každodennej strave.
V pozadí stálo zistenie, že zvýšená hladina cholesterolu v krvi hrá základnú úlohu pri skôrnatení tepien, ako aj pri
ischemických chorobách srdca (angina pectoris, srdcový infarkt), a tiež pri iných cievnych onemocneniach.
Jedno vajíčko obsahuje 200 až 220 miligramu cholesterolu, na základe ktorého bolo zaradené medzi potraviny
bohaté na cholesterol. Konzumácia týchto potravín nebola odporúčaná, ba naopak, bolo odporúčané vyvarovať sa ich konzumácii,
pokiaľ si niekto chcel uchovať svoje zdravie.
Aby sme tento postup pochopili, musíme pochopiť princíp opatrnosti aplikovaný v spojených štátoch:
ak údaje o rizikových činiteľoch sú nejasné, predpokladá sa to najhoršie, čo sa považuje za ohľaduplný prístup.
Samozrejme oprávnená opatrnosť je na mieste, ale súvislosť medzi konzumáciou cholesterolu a medzi hladinou cholesterolu
v krvnom sére v sedemdesiatych rokoch nebola preukázaná a nebola preukázaná dodnes. Nebolo preukázané ani spojenie medzi
konzumáciou cholesterolu a rozvinutím jeho škodlivého pôsobenia v organizme (rozumej, škodlivé účinky cholesterolu v krvi sú dokázané,
ale súvislosť s konzumáciou nebola preukázaná).
Medzinárodná kampaň proti konzumácii vajíčok však bola naštartovaná a pod záštitou zdravotných organizácií za podpory médií
a hospodárstiev začali výrobcovia chrliť potraviny so zníženým obsahom cholesterolu.
Bolo prijaté, že denný príjem cholesterolu by mal byť
pod 300 miligramov. Rozprúdila sa ohnivá debata okolo toho, že koľko vajíčok sa smie konzumovať za deň, týždeň, či mesiac,
koľko ich smú zjesť muži, ženy, deti a starí ľudia.
Celá kampaň bola stavaná na mylnej domnienke, že množstvo prijímaného cholesterolu súvisí s hladinou cholesterolu v krvnom sére.
Uplynuli medzitým tri desaťročia, než sa zistilo že taká spojitosť tu nie je. Teraz je veľmi ťažké presvedčiť širokú verejnosť
o tom, že to, čo sa im tridsať rokov tvrdilo, nemalo žiadne opodstatnenie a nie je to pravda.
Užitočné bielkoviny
Donald J. McNamara zhrnul výsledky 40 ročného výskumu a 166 klinických testov. Jeho nedávno publikovaná
štúdia ukazuje, že sa nedá preukázať súvislosť medzi množstvom prijímaného cholesterolu a hladinou cholesterolu v krvi.
Táto väzba je len veľmi slabá.
Nie je možné preukázať súvislosť medzi dramatickým znížením množstva prijímaného cholesterolu a
znížením rizika cievnych onemocnení.
Medzi mnohými výsledkami je nutné vyzdvihnúť výskum, do ktorého bolo zapojených 177 tisíc zdravotných sestier a
zamestnancov zdravotníctva. Bolo preukázané, že riziko cievnych onemocnení sa nelíši u osôb, ktorí konzumujú týždenne
menej než jedno vajíčko a u osôb, ktorí konzumujú denne viac, než jedno vajíčko! Dnes sa už dá jednoznačne prehlásiť, že
vo vajíčku nie sú látky škodlivé pre organizmus. Práve naopak, vo vajíčku je mnoho biologicky aktívnych zložiek!
![]()
|
---|