Katedra fyziky FPV UKF v Nitre

Elipsa ukazuje región oblohy, kde sa našla tmavá galaxia. Obrázok zhotovený pomocou Teleskopu Isaac Newton (La Palma).

Poďakovanie: Cardiff Astronomers

Tím astronómov vedený britskými vedcami objavil objekt, ktorý sa zdá byť prvou neviditeľnou galaxiou tvorenou takmer iba z tmavej hmoty. Tmavá galaxia je oblasť vo vesmíre obsahujúca veľké množstvo hmoty, ktorá rotuje ako galaxia, ale neobsahuje hviezdy. Keďže v nich nenachádzame svietiace hviezdy, môžu byť detekované len rádiovými teleskopmi. Túto galaxiu prvýkrát objavil Teleskop Lovell (mimochodom na stránke teleskopu sa nachádzajú pekné videozáznamy o práci teleskopov) Manchesterskej Univerzity (v Cheshire), neskôr objav potvrdil aj teleskop Arecibo (Puerto Rico). O tmavej hmote, ktorá pravdepodobne drží túto galaxiu pohromade, vieme zatiaľ veľmi málo.
Pozorovanie vesmíru sa podobá tomu, ako keď v noci pozeráme von oknom z dobre osvetlenej izby. Ľahko uvidíme pouličné lampy, reflektory áut a okná ostatných osvetlených izieb. Nevidíme však stromy, ploty, hory, lebo neemitujú žiadne svetlo. Žijeme na planéte blízkej k hviezde. Teda "izba" astronómov je vždy dobre osvetlená, čo znemožní objavenie tmavých objektov.

Teleskop Lovell, ktorý objavil tmavú galaxiu. Graf ukazuje zachytený signál teleskopom. Poďakovanie: University of Manchester.

Medzinárodný tím astronómov z Veľkej Británie, Francúzka, Talianska a Austrálie pátral po tmavých galaxiách hľadaním rádiových vĺn namiesto viditeľného svetla, a to pomocou typického žiarenia vodíkových atómov. V kope Virgo našli veľké množstvo vodíku, s hmotnosťou približne 100 miliónkrát väčšou od hmotnosti nášho Slnka. Kopa Virgo je mohutná skupina galaxií zhruba na 50 milión svetelných rokov od nás. Dr Robert Minchin z Cardiffskej Univerzity - jeden z britských astronómov, ktorí objavili záhadnú galaxiu VIRGOHI21 - hovorí: "Z rýchlosti jej rotácie sme zistili, že galaxia VIRGOHI21 je tisíckrát ťažšia, než by sme to predpokladali jedine z počtu zaznamenaných vodíkových atómov. Ak by to bola obvyklá galaxia, svietila by tak jasne, že by sa dala pozorovať aj lepším amatérskym ďalekohľadom."
O objave podobných objektov už referovali viackrát, ale po preverovaní optickým teleskopom s väčším rozlíšením sa vždy ukázalo, že buď obsahujú aj hviezdy, alebo sú "len" sčiernené trosky z nárazov galaxií. Tento krát však, po preskúmaní problematickej oblasti Teleskopom Isaac Newton (La Palma), nenašla sa ani stopa po svietiacej hviezde, ale ani po blízkych galaxiách, ktoré by nenaznačovali možnosť predchádzajúcej zrážky.
Astronómovia pozorovali tento tmavý objekt prvýkrát ešte v roku 2000, ale trvalo im päť rokov, kým vylúčili všetky iné možné vysvetlenia. VIRGOHI21 vyzerá byť prvou detekovanou tmavou galaxiou.
Profesor Mike Disney, člen výskumného tímu hovorí: "Ako to povedal preslávený Sherlock Holmes: po vylúčení nemožného to, čo zostalo - nech je to akokoľvek nepravdepodobné - musí byť pravda."
Existencia tmavých galaxií je v súlade so skúsenosťou, že iba zlomok vesmíru vidíme vo forme svietiacej hmoty. Toto nám nepriamo prezrádzajú pohyby hviezd a galaxií, ktoré naznačujú oveľa väčšiu hmotu, než by sme vedeli priradiť viditeľným objektom. Nesvietiaca, "neviditeľná" časť je tzv. tmavá hmota, ktorej rozloženie vo Vesmíre zatiaľ nepoznáme. Istá časť je skrytá v galaxiách, ale odborníci sa už dávnejšie domnievajú, že v oblastiach - doteraz považovaných za intergalaktické - sa môžu nachádzať celé galaxie výlučne z tmavej hmoty. Toto potvrdzujú aj najnovšie teórie o vzniku galaxií, podľa ktorých vo Vesmíre ich musí byť oveľa viac, než tie, ktoré skutočne vidíme.
Pátranie po tmavej hmote patrí medzi kľúčové problémy astronómie, lebo podľa kozmologických modelov táto forma hmoty predstavuje päťnásobne väčšiu časť než viditeľná (tzv. baryónová) hmota. Tento predpoklad plynie z pozorovaní obehových rýchlostí hviezd okolo centier galaxií: v nie jednej galaxii tieto rýchlosti sú natoľko veľké, že gravitácia viditeľnej časti galaxie by nestačila na udržanie sústavy, a galaxia by nemohla existovať. Čiže v týchto galaxiách okrem viditeľnej hmoty musí byť ešte "niečo" navyše. To "niečo" považujeme za tmavú hmotu.
Podľa teoretických predstáv tmavé galaxie vznikajú vtedy, keď v množstve látky, ktoré by stačilo na sformovanie galaxie, sa lokálne nenahustí toľko hmoty, že by sa pod vplyvom ďalšieho gravitačného pôsobenia vytvorila hviezda. VIRGOHI21 podľa doterajších pozorovaní je rotujúci plochý kotúč s pomerne homogénnym rozložením hmoty.
Zdroj: www.pparc.ac.uk/Nw/dark_galaxy.asp

-GT-

< Späť -- Úvodná stránka -- Ďalší >