Znova sa skúma možnosť existencie dôkazu života na Marsu (David McKay, Everett Gibson a spolupracovníci -- NASA, JSC). Tento krát sa jedná o skúmanie horniny pochádzajúcej z Marsu, ale nejedná sa o veľmi známy meteorit s označením AHL 84001 -- tvrdenia s ním spojené vyvolávajú od roku 1996 stále vášnivé reakcie --, ale o meteorit pomenovaný Nakhla.

Nakhla je meteorit starý 1,3 miliardy rokov, ktorý sa v roku 1911, keď spadol na Zem, sa rozlomil na veľké množstvo menších úlomkov a z ktorých sa 40 zachovalo. Teleso vybuchlo ešte vysoko v atmosfére a jeho kúsky za doprovodu podivných zvukových efektov dopadli na zem v Egypte. Jednotlivé kúsky mali hmotnosť medzi 40 až 1803 gramov, všetky úlomky spolu majú hmotnosť okolo 10 kilogramov. Podľa dobového vyprávanie jeden z kúskov meteoru trafil a zabil psa, čo po skoro 100 rokoch sa dá už ťažko overiť.

V poslednú dobu skúmali štruktúru a zloženie vnútrajšku horniny mnohými modernými prístrojmi. Z takto získaných výsledkov zostrojili priestorový model vnútrajšku meteoritu. V tejto hornine sa prvý krát podarilo identifikovať látku s uhlíkovým obsahom, hnedo-čiernej farby, ktorá vypĺňa mikrometrové praskliny v hornine. Podľa vedcov táto látka nie je zemského pôvodu, ale vznikol na Marse. V blízkosti prasklín sa podarilo zistiť prítomnosť takzvaného iddingsitu (MgO*Fe2O3*3SiO2*4H2O), ktorý na zemi vzniká charakteristicky vo vodnom prostredí, pri erózii olivínových minerálov s obsahom železa.

Toto všetko sám o sebe ešte nepoukazuje na biogénny pôvod. Nález začal byť zaujímavým, keď ho porovnali s pozemskými vzorkami. V niektorých prastarých horninách, na dne oceánov, v prasklinách vulkanických hornín sa nachádza podobná látka, s podobnou štruktúrou. Martin Fisk (Oregon State University, Corvalis) skúmal tieto sklu podobné bazaltické horniny pochádzajúce zo dna oceánov, ako aj spomínanú látku s uhlíkovým obsahom. Pri analýze sa mu podarilo objaviť v látke zbytky DNK, na základe ktorého látka obsahujúca uhlík v prasklinách vznikol biogénnou cestou.

Vychádzajúc z podobného výskytu, citovaní odborníci si dokážu predstaviť, že látka, ktorú našli v prasklinách meteoritu Nakhla vznikla činnosťou živých organizmov v dávnych dobách na Marsu. Praskliny horniny boli toho času namáčané tekutou vodou a žili v nej pravdepodobne aj mikroskopické organizmy. Pozostatkami ich životnej aktivity by mohla byť látka s obsahom uhlíku.

Látka s obsahom uhlíka, ktorá vypĺňa mikropraskliny v hornine. (fotografia: McKay et al. 2006)
Poďakovanie: McKay et al.

Mnohí odborníci sa k tejto možnosti stavajú skepticky, nakoľko sa nedá zatiaľ vylúčiť, že spomínaná látka v prasklinách nevznikla abiogénnym procesom, teda procesom bez životnej činnosti. Zatiaľ uvedené dôkazy sú síce zaujímavé, ale zďaleka nie postačujúce k prijatiu takého tvrdenia. Preskúmanie izotópov uhlíka v meteorite Nakhla neposkytli žiaľ žiadnu použiteľnú informáciu: izotóp C-14, ktorý je prítomný v živých organizmoch, sa nedal zatiaľ preukázať -- pravda, z toho ešte nie je možné robiť ďalekosiahle závery (keby látka bola výsledkom kontaminácie živými organizmami na Zemi, tak by musela obsahovať C-14, lebo meteorit je na Zemi len od 1911, táto problematika je ale komplikovanejšia).

-AT-