-->

  Messier 43

13.07.2015
 

Späť -- Úvodná stránka      -- Ďalší >


Príroda je jednoducho úchvatná. Messier 43 je obrovská oblasť, v ktorej sa rodia hviezdy podľa svojich vlastných pravidiel. To, čo ukazuje obrázok, je len časť plynom a prachom vyplneného priestoru v blízkosti Messier 42, Hmloviny Orionu.

Uznanie a copyright: Yuri Beletsky, (Carnegie Las Campanas Obs.) a The Igor Chilingarian (Harvard-Smithsonian CfA).

Messier 43

     Messier 43 (M43, NGC 1982) je v susedstve Hmloviny Orionu (M42). Delí ich od seba výrazná tmavá turbulentná oblasť. V strede difúznej hmloviny sa nachádza prekvapivo studená hviezda NU Orionis (pozor, nezameniť s "nu" Orionis, teda NU neznačí grécke písmeno, ale je to dvojica písmen "N" "U"). Hviezda NU Orionis je premenlivá hviezda. Hmlovina vytvárajúca jej malebné okolie je osvetlená práve NU Orionis. Hmlovina sa dá pozorovať už v menších teleskopoch (s objektívom nad 200 mm). Obrázok vyššie však bol zhotovený pri testovaní výkonu dvojčiat teleskopov Magellán (každý 6,5 m v priemere), ktoré majú snímať vesmír v blízkej infračervenej oblasti (tj. v tej časti infračervenej oblasti, ktorá je tesne za hranicou viditeľnej oblasti). Fotografia bola upravená, neviditeľné vlnové dĺžky infračerveného žiarenia boli posunuté do viditeľnej oblasti (ich skrátením). Svetlo v blízkej infračervenej oblasti je schopná prechádzať prašným prostredím bez väčších zmien, čím sa sa stávajú dostupnými v detailoch oblasti ako Messier 43. Messier 43 je od nás 1500 svetelných rokov. Fotografia ukazuje oblasť s rozpätím 5 svetelných rokov.

    Môže sa zdať, že čím väčší objektív teleskopu, tým ostrejší obraz. V skutočnosti však na Zemi objektívy s priemerom nad 30 cm nie sú schopné dať ostrejší obraz. Prečo sa potom stavajú teleskopy ako VLT alebo dvojča Magellan?
Odpoveď:

    Dávnejšie tomu bolo hlavne kvôli tomu, že väčší objektív dokázal pozbierať viac svetla, a "vidieť" vzdialenejšie objekty. Turbulencie vo vzduchu však bránia zhotoviť ostrý obraz. Túto turbulenciu vidíte, keď pozorujete blikavé svetlo hviezd. Pokiaľ máte laserové ukazovátko, zasvieťte za horúcej noci na oblohu a sledujte spoza laserového ukazovátka lúč. Budete vidieť, že sa vlní ako hadí jazyk (samozrejme len mierne ale dobre viditeľne). Vo vzduchu sa premiešava studený a teplý vzduch, každý s mierne odlišným indexom lomu, lúče sa preto nešíri po dokonalej priamke. Je to také, ako keď pozorujete spod hladiny jazera to, čo sa deje nad hladinou. Ak sa hladina vlní, obraz tančí.
    Dnes sa tento "tanec" dokáže odstrániť bleskurýchlym ohýbaním zrkadiel - tejto technike hovoríme adaptívna optika. Použije sa k tomu napr. pozorovanie laserového lúča, čo s ním robí atmosféra. Vďaka tejto technike je možné zhotoviť obrázky, akým je detail Mwessier 43.


.






-AT-


< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >