-->
Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
Na málo fotogenických obrázkoch je šokujúca skutočnosť, supernovy (označené X) patriace ku galaxiám, ktoré
ukazuje obrázok. Tieto supernovy by tu vôbec nemali byť (R. Foley). Galaxie na obrázkoch však majú
zvláštne jadro, fungujú ako super-super výkonný rotačný guľomet, schopný vyvrhnúť z galaxie
jednu hviezdu za tri dni. Medzi nimi aj dvojhviezdy, nastávajúce kolísky supernov, ktoré vybuchnú až
pekný kus od galaxie. Zvláštne je však to, že vôbec k výbuchu dôjde, lebo by nemalo.
Uznanie:
NASA/
ESA/
R. Foley (University Illinois)
V nesprávnom čase na nesprávnom mieste
Niektoré typy supernov sa rodia z dvojhviezd. Jedna z dvojhiezdy pomocou slapových síl odčerpá hmotu tej druhej,
čím vzrastie jej hmotnosť nad kritickú medz a najprv skolabuje, potom vybuchne tak oslnivo, že na dobu výbuchu
prekoná svojim žiarením celú galaxiu so stovkami miliárd hviezd.
Dvojhviezdy sú relatívne častým javom. Jedná sa o dvojicu hviezd, ktoré obiehajú okolo svojho spoločného
ťažiska. V poslednú dobu sa zisťuje, že dvojhviezdy sú častejšie, než sa pôvodne predpokladalo
(predtým sa predpokladalo, že len 10% hviezd galaxie tvoria dvojhviezdy - posledné pozorovania ukazujú, že toto číslo je výrazne vyššie, blíži sa skôr k 30%).
Kde je mnoho hviezd v malom priestore, tak tam neplatia Keplerove zákony v tej zjednodušenej podobe
(osamotená hviezda nie je schopná zachytiť z veľkej vzdialenosti prichádzajúce teleso: teleso prichádza
po hyperbolickej trajektórii, a ako prišlo tak aj odíde po hyperbolickej trajektórii). Preto by mal byť výskyt dvojhviezd v medzigalaktickom priestore
zriedkavý jav. Supernovy vyžadujúce systém dvoch hviezd by mal byť v medzigalaktickom priestore veľmi (veľmi)
zriedkavé.
Od roku 2000, keď takýto typ supernovy bol objavený prvý krát, po prezretí archívnych záberov, sa našlo
ešte 12, čo ukazuje, že tu musí byť nejaký mechanizmus, ktorý ich produkuje.
Po analýze nájdených prípadov sa ukázalo, že väčšinou sa jedná o príslušnosť ku galaxiám, ktoré sú v štádiu splynutia s inou galaxiou.
V ich spájajúcom sa jadre je extrémna hustota hviezd, alebo dve supermasívne čierne diery (jadrá
pôvodných galaxií), ktoré sa k sebe blížia po špirále, a pôsobia ako rotačný guľomet skutočne galaktických rozmerov.
Galaxie, vrátane našej vlastnej (Mliečna dráha), majú v galaktickom centre supermasívnu čiernu dieru a sú schopné
vymrštiť do medzigalaktického priestoru hviezdu. Pokiaľ je tu len jedna supermasívna čierna diera, tak sa to
nedeje príliš často (z pohľadu ľudského života), tak raz za storočie. Pokiaľ však v galaktickom centre
krúžia okolo seba dve masívne čierne diery, a je nablízku dostatok hviezd, sú schopné "vystreliť"
skoro každý deň. Medzi "projektilmi" sa potom nie náhodou nájdu aj dvojhviezdy požadovaného typu.
Druhou záhadou však je, že pozorované supernovy sú príliš slabé, a nemali by tak rýchlo vybuchnúť.
Tieto dvojhiezdy tvoria biele trpazlíky, kde k výbuchu by malo dôjsť až po miliardách rokov.
Ukazuje, že vybuchujú skoro okamžite (po 50 miliónoch rokoch, čo je z pohľadu života hviezd
skutočne hneď). Pravdepodobne sa jedná o dôsledok vymrštenia z galaxie - proces ich zblíži viac,
či ich trajektórie sa stanú silne excentrickými (trajektórie nie hviezd nie sú kružnice, ale silne pretiahnuté elipsy
s veľmi blízkimi najbližšími bodmi hviezd). Dnes presne nevieme príčinu.
Samotné supernovy sa líšia aj produkciou prvkov. Bežné supernovy produkujú celú Menďelejovovu tabuľku prvkov.
Tieto zvláštne supernovy sa akoby vyčerpali pri vápniku, pričom fúzia ľahkých prvkov až po železo by mohla uvoľňovať energiu
(exotermné jadrové reakcie).
Nuž, v každom prípade skutočne vybuchujú v nesprávnom okamihu na nesprávnom mieste.
Akou rýchlosťou letia hviezdy vymrštené galaktickým centrom do prázdneho priestoru?
Odpoveď:
Dosahujú rýchlosť tisícok kilometrov za sekundu - v prípade pozorovaných supernov je to okolo 2000 km/s
(meranej voči galaxii, ktorá ich vyvrhla).
U makroskopických telies s takýmito rýchlosťami nemáme žiadnu skúsenosť. Pri tejto rýchlosti by ste zo Zeme
boli na Mesiaci za dve a pol minúty -- než zohrejete šálku vody na kávu v mikrovlnke. Ona šálka by pri dopade na povrch Mesiaca
najprv vytvorila 4 km hlbokú jamu v tvare šálky, než by 4 km hornín stlačenej do tvaru úhľadnej podložky
(pod šálku) by explodovala v snahe nadobudnúť pôvodný objem.
.
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
V nesprávnom čase na nesprávnom mieste