V roku 1909 sa atómy chápali ako mäkké polopriepustné lopty, obklopené zlomkami elektrického náboja. Táto teória bola pre vtedajšie fyzikálne experimenty dostatočne dobrá.

Fyzika sa však nezaujíma iba o to akým sa zdá byť svet, ale ako svet skutočne funguje. Preto sa v roku 1909 pokúsil istý fyzik, Ernest Rutherford, otestovať správnosť prevládajúcej teórie atómov a zostavil experiment. Keď tak urobil, našiel spôsob, ktorý umožnil fyzikom po prvý krát "nazrieť" do malých častíc, ktoré nemohli vidieť ani pod mikroskopom.

V Rutherfordovom experimente sa vyslal "lúč" alfa častíc z rádioaktívneho zdroja na tenkú zlatú fóliu. Zlatá fólia bola umiestnená pred tienidlo, ktoré fungovalo ako obrazovka. Po prechode fóliou produkovali alfa častice nárazom na obrazovku drobné svetelné záblesky.

Podľa prevládajúcej teórie sa očakávalo, že alfa-častice preletia cez tenkú zlatú fóliu prakticky nerušene, a vytvoria na obrazovke malú škvrnu okolo pôvodného smeru letu alfa-častíc.