Rutherford zaregistroval body nárazu neviditeľných, rozptýlených alfa-častíc na zink-sulfidovej obrazovke, a z toho vypočítal ich trajektóriu. Presne tak musia hľadať produkty rozpadov častíc fyzici aj dnes, a z toho usúdiť existenciu častíc, ktoré sú naporúdzi.

Na to, aby sa dala táto úloha vyriešiť, boli vyvinuté tzv. "viackomponentné detektory", ktoré sú schopné preskúmať "udalosti" po zrážkach. Všetky komponenty spolupracujú pri registrovaní udalosti. Jednotlivé častice sa potom dajú zo zmesi udalostí vyčleniť analýzou. Sledujúc všetky udalosti, počítač zhromaždí a interpretuje obrovský objem údajov z detektoru a predkladá fyzikom približné výsledky. Napríklad, pri hľadaní bozónov W a Z len nepatrné množstvo zrážok produkovalo takéto častice. Počítač presial získané údaje a fyzikom predkladal len tie, ktoré boli nádejné. "Ručné" prezeranie údajov by trvalo tisíce rokov.