V rámci štandardného modelu bola slabá a elektromagnetická interakcia zlúčená do zjednotenej elektroslabej interakcie.

Fyzici si už dávno mysleli, že slabé sily sú úzko späté s elektromagnetickými silami.

Nakoniec objavili, že na veľmi krátkych vzdialenostiach (okolo 10^-18 metrov) je intenzita slabej interakcie porovnateľná s elektromagnetickou. Na druhej strane, na vzdialenostiach, ktoré sú len tridsať krát väčšie (3x10^-17 metrov) je intenzita slabej interarakcie len 1/10,000-ina elektromagnetickej. Na vzdialenostiach typických pre kvarky v protóne, alebo v neutróne (10^-15 m), je slabá sila ešte nepatrnejšia.

Fyzici z toho usúdili, že v skutočnosti majú slabé a elektromagnetické sily v podstate rovnakú intenzitu. Intenzita interakcie závisí od hmotnosti častíc prenášajúcich silové pôsobenie a od vzdialenosti, na ktorú tieto častice pôsobenie musia prenášať. Spozorovaný rozdiel medzi slabou a elektromagnetickou interakciou spočíva vo výraznom rozdiele medzi hmotnosťami častíc W a Z (sú veľmi ťažké) a fotónom (nemá hmotnosť – podľa toho čo o ňom vieme).