Ako sme už povedali, neutrína patria do skupiny leptónov. Nemajú ani elektrický, ani silný náboj a neinteragujú prakticky so žiadnou inou časticou. Väčšina neutrín precestuje Zemeguľou bez toho, aby vstúpili čo i len s jedným jediným atómom do kontaktu.

Neutrína vznikajú pri mnohých interakciách (vzájomného pôsobenia medzi časticami), obzvlášť pri rozpadoch častíc. V skutočnosti začali o neutrínach fyzici hypoteticky uvažovať na základe dôkladného rozboru rozpadu častíc žiarenia.

Príklad: (1) V rádioaktívnom jadre sa rozpadá neutrón, ktorý je v pokoji (má nulovú hybnosť) na jeden protón a jeden elektrón. (2) Z požiadavky zákona zachovania celkovej hybnosti, sa výsledná hybnosť všetkých častíc rozpadu musí rovnať nule. Túto podmienku ale protón a elektrón nespĺňajú! (3) Vyvodzujeme z toho nutnosť existencie ďalšej častice vznikajúcej v tomto rozpade, ktorá vyváži celkovú hybnosť na nulu. (4) Vyslovujeme teda hypotézu, že pri tomto rozpade vzniká jedno antineutríno. Experimenty ukázali, že tomu tak skutočne je.

Na počiatku vesmíru sa produkovali neutrína vo veľkom množstve. Tieto častice prakticky nevykazujú žiadnu interakciu s hmotou, takže musia existovať aj v dnešnom vesmíre. Napriek ich nepatrnej hmotnosti, ale vďaka svojmu obrovskému množstvu, prispievajú k celkovej hmotnosti vesmíru podstatnou mierou a tak ovplyvňujú jeho rozpínanie.