Subatomárne častice sa nechovajú tak ako každodenné objekty. V skutočnosti nemôžeme povedať, čo častica isto urobí. Predpovedať vieme len to, čo častica možno urobí. Častice sa pohybujú v našom okolí ako každodenné objekty, majú hybnosť. Súčasne však majú aj vlnové vlastnosti. Kvantová mechanika, matematický základ pre naše teórie o časticiach, vysvetľuje vlastnosti častíc v termínoch pravdepodobnosti.

Nakoľko častice sú ako vlny, je nemožné poznať súčasne aj ich polohu, aj ich hybnosti. Je síce jednoduchšie uvažovať o časticiach ako bodoch, ktoré sú podobné guličkám (ako to ilustrujeme všade na týchto stránkach), je to ale zavádzajúce. Bolo by však správnejšie uvažovať o nich ako o rozmazaných oblastiach, mráčikoch, v ktorých častice nájdete s väčšou pravdepodobnosťou.

Protóny a neutróny sa pohybujú vo vnútri jadra. Je tu malá, veľmi malilinká šanca, že sa vytvorí zhluk dvoch protónov a dvoch neutrónov (vytvárajúcich časticu alfa), ktoré sa v tom istom okamihu pokúsia opustiť jadro. Šanca, že sa to stane je väčšia vo veľkom jadre, než v malom.

V takom prípade sa však častica alfa môže oslobodiť od zbytkovej silnej interakcie, ktorá ju drží v jadre. Zrovna tak, ako zčista jasna uvoľnená pružina, elektricky nabitá alfa-častica môže vyletieť z jadra.

Poňatie "Ak sa to stať môže, stane sa!" je podstatné pre kvantovú mechaniku. Pre niektoré jadrá je určitá pravdepodobnosť, že podstúpi rádioaktívny rozpad. Stane sa tak, ak sa ocitne v stave, v ktorom sa môže rozdeliť na časti – aj keby ten stav trval len nepatrne krátku dobu. Nikto nemôže predpovedať kedy sa konkrétne jadro rozpadne, ale dokážeme určiť šancu toho, s ktorou sa to stane za určité časové obdobie.