...keď Murray Gell-Mann a George Zweig navrhli v roku 1964, že by stovka dovtedy známych častíc mohla byť chápaná ako kombinácia práve troch elementárnych častíc. Gell-Mann si zvolil pre tieto častice názov "kvarky" (angl. quark, množ. quarks) – nezmyselné slovo, ktoré použil James Joyce vo svojej knihe Finnegan's Wake:
"Three quarks for Muster Mark !".
Aby ich výpočty dávali dobré výsledky, museli kvarkom priradiť zlomky elektrického elementárneho náboja e: (2/3)e a (-1/3)e. Takéto náboje neboli predtým nikdy spozorované. Ani kvarky – ako izolované častice – neboli nikdy spozorované. Preto boli kvarky spočiatku považované len za matematický výmysel. Medzičasom experimenty presvedčili fyzikov, že kvarky nielen existujú, ale že je ich dokonca šesť (nie len tri)..
Ako prišli kvarky ku svojim hlúpym menám?
Pre kvarky existuje šesť chutí (druhov náboja). "Chute" (flavors) znamenajú len: rozdielne druhy. Dvojica najľahších kvarkov sa volá up (horný) a down (dolný). Mená kvarkov sú ich chute.
Tretí kvark sa volá strange (podivný). Jeho meno bolo zvolené vďaka "nezvyčajne" dlhej životnosti takzvaných K častíc, ktoré obsahujú jeden taký kvark. K častica bola objavená ako prvá častica obsahujúca "podivný" kvark.
Štvrtý typ kvarku – charm (pôvabný) kvark – dostal svoje zvláštne meno z rozmaru. Bol objavený v roku 1974 takmer súčasne na dvoch miestach – v Stanford Linear Accelerator Center (SLAC) a v Brookhaven National Laboratory.
Piaty a šiesty kvark boli pôvodne nazvané "truth" (pravda) a "beauty" (krása). Nuž ale samotní fyzici považovali toto označenie za príliš "dramatické".
Bottom (spodný) kvark bol objavený v roku 1977 vo Fermi National Lab (Fermilab), v novej kompozitnej častici - Ypsilon () .
Top kvark bolobjavený ako posledný tiež vo Fermilab-e, v roku 1995. Je to kvark s najväčšou hmotnosťou. Táto skutočnosť už bola dávno predtým predpovedaná, no nebola pozorovaná.
) .
