Early Atomic Understanding

Prvá predstava atómu

Od prvých začiatkov do roku 1550 n.l. Gréci prispeli významným podielom k fyzike, v ktorom vyvinuli základy dnešných fundamentálnych princípov – zachovanie hmoti, predstava atómu a podobne. V nasledujúcich storočiach prichádzali nové poznatky len skromne. Predsa so začínajúcou epochou renesancie sa opäť prebudil záujem o prírodovendé poznanie – obzvlášť fyziky. Kopernik a iný veľký myslitelia týchto čias odvrhovali myšlienky grékov v prospech nových myšlienok opierajúcich sa o empirické metódy. Kým Kopernikova teória ukončila éru starého vedeckého chápania, a začala novú vedeckú revolúciu, pokúšala sa vstrebať idee antických mysliteľov.

624-547 p.n.l.

Thales z Milétu považoval vodu za základnú substanciu Zeme. Taktiež poznal príťažlivé sily magnetu a jantáru (šúchaného látkou podobne ako sa učíme my o ebonitovej tyči).

580-500 p.n.l.

Pythagoras sa domnieval, že Zem je guľatá a pátral po matematickom opise vesmíru.

500-428 p.n.l., 484-424 p.n.l.

Anaxagoras a Empedokles. Anaxagoras odmietal predchádzajúce tvrdenie Grékov o kreovaní a zániku hmoty. Učil, že zmena hmoty má príčinu v zmene usporiadaní neviditeľných malých stavebných kameňov (toto učenie sa stalo predchodcom zákona zachovania hmoty). Empedokles zúžil množstvo základných kameňov na štyi elementy: zem, vzduch, oheň a vodu.

460 - 370 p.n.l.

Demokritos rozvíjal teóriu, že Vesmír pozostáva z prázdneho priestoru a (skoro) nekonečného počtu neviditeľných častíc,ktoré sa jedna od druhej líši formou, polohou a spôsobom umiestenia. Všetka hmota sa skladá z neviditeľných častíc nazývaných atómy.

384-322 v.u.Z.

Aristotles sformalizoval nazhromaždené vedecké informácie. Je obtiažne poukázať na konkrétnu teóriu – konečný výsledok jeho kompilácie znalostí však bol uznaný za podstatu základov vedy počas nasledujúcich dvoch tisícročí.

310-230 v.u.Z

Aristarchos navrhoval kozmológiu identickú tej, ktorú navrhol o 2000 rokov neskôr Koperník. Vďaka nesmiernej prestiže Aristotela bol Aristarchov heliocentrický model zavrhnutý a bol uprednostnený geocentrický model.

287-212 v.u.Z.

Archimédes bol veľkým priekopníkom teoretickej fyziky. Založil základy hydrostatitky.

70-147

Ptolemaios z Alexandrie zhromaždil znalosti o optike svojej doby. Založil tiež komplexnú teóriu o pohybe planét.

~1000

Alhazen (Abu Ali al-Hasan Ibn al-Haytham), arabský vedec a mysliteľ, ktorý zostavil 7 kníh o optike. Podal hodnotnú analýzu vlastností svetla a videnia.

1214 - 1294

Roger Bacon učil, že k odhaleniu tajomstiev prírody musíme v prvom rade pozorovať. Založil tak metódu, pomocou ktorej ľudia mohli rozpracovať deduktívnu metódu vychádzajúcu zo skutočností odhrávajúcich sa v prírode – pozorovaní.

1473 - 1543

Mikoláš Koperník založil teóriu, podľa ktorej Zem obieha okolo Slnka. Heliocentrický model bol revolučný najmä v zamietnutí dogmy Aristotelovej vedeckej autority. Spôsobil naprostý vedecký a filozofický rozvrat.

Späť k hlavnej časovej ose

624-547 p.n.l.	Thales z Milétu považoval vodu za základnú substanciu Zeme. Taktiež poznal príťažlivé sily magnetu a jantáru (šúchaného látkou podobne ako sa učíme my o ebonitovej tyči).
580-500 p.n.l.	Pythagoras sa domnieval, že Zem je guľatá a pátral po matematickom opise vesmíru.
500-428 p.n.l., 484-424 p.n.l.	Anaxagoras a Empedokles. Anaxagoras odmietal predchádzajúce tvrdenie Grékov o kreovaní a zániku hmoty. Učil, že zmena hmoty má príčinu v zmene usporiadaní neviditeľných malých stavebných kameňov (toto učenie sa stalo predchodcom zákona zachovania hmoty). Empedokles zúžil množstvo základných kameňov na štyi elementy: zem, vzduch, oheň a vodu.
460 - 370 p.n.l.	Demokritos rozvíjal teóriu, že Vesmír pozostáva z prázdneho priestoru a (skoro) nekonečného počtu neviditeľných častíc,ktoré sa jedna od druhej líši formou, polohou a spôsobom umiestenia. Všetka hmota sa skladá z neviditeľných častíc nazývaných atómy.
384-322 v.u.Z.	Aristotles sformalizoval nazhromaždené vedecké informácie. Je obtiažne poukázať na konkrétnu teóriu – konečný výsledok jeho kompilácie znalostí však bol uznaný za podstatu základov vedy počas nasledujúcich dvoch tisícročí.
310-230 v.u.Z	Aristarchos navrhoval kozmológiu identickú tej, ktorú navrhol o 2000 rokov neskôr Koperník. Vďaka nesmiernej prestiže Aristotela bol Aristarchov heliocentrický model zavrhnutý a bol uprednostnený geocentrický model.
287-212 v.u.Z.	Archimédes bol veľkým priekopníkom teoretickej fyziky. Založil základy hydrostatitky.
70-147	Ptolemaios z Alexandrie zhromaždil znalosti o optike svojej doby. Založil tiež komplexnú teóriu o pohybe planét.
~1000	Alhazen (Abu Ali al-Hasan Ibn al-Haytham), arabský vedec a mysliteľ, ktorý zostavil 7 kníh o optike. Podal hodnotnú analýzu vlastností svetla a videnia.
1214 - 1294	Roger Bacon učil, že k odhaleniu tajomstiev prírody musíme v prvom rade pozorovať. Založil tak metódu, pomocou ktorej ľudia mohli rozpracovať deduktívnu metódu vychádzajúcu zo skutočností odhrávajúcich sa v prírode – pozorovaní.
1473 - 1543	Mikoláš Koperník založil teóriu, podľa ktorej Zem obieha okolo Slnka. Heliocentrický model bol revolučný najmä v zamietnutí dogmy Aristotelovej vedeckej autority. Spôsobil naprostý vedecký a filozofický rozvrat.