Naša Mliečna dráha sa podobá pravdepodobne galaxii M83.
Poďakovanie: FORS Team, (8.2-meter VLT, ESO

Než našu domovskú galaxiu, Mliečnu dráhu budeme môcť pozrieť z boku, uplynie veľmi veľa času. Ak vôbec niekedy. Zatiaľ sa chystáme vrátiť na Mesiac a potom možno sa dostaneme aj na Mars. Než sa budeme môcť pozrieť na Mliečnu dráhu z uhla, z ktorého pozorujeme galaxiu M83, bude treba zvládnuť mimoriadne veľa technických a fyzikálnych prekážok. Možné je, že niektoré (hlavne fyzikálne) sa zdolať nebudú dať.
Vďaka tomu, že sami sa nachádzame v rovine Mliečnej dráhy, nie je isté ani to, že koľko ramien Mliečna dráha má.
Australským astronómom z CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization) sa podarilo objaviť pravdepodobne ďalšie rameno.

Čo je rameno? Ramená, špirálové ramená sa prejavia v rozdelení objektov, ktoré vytvárajú disk galaxie. Ramená sú tvorené relatívne mladšími hviezdami, difúznymi hmlovinami, z ktorých sa formujú hviezdy, kým halo Mliečej dráhy je tvorená prevážne z veľmi starých hviezd, planetárnych hmlovín a podobne.
Pôvod ramien sa vidí vo vzniku tlakových vĺn z gravitačného pôsobenia galaxií v okolí Mliečnej dráhy. Tlakové vlny predstavovali oblasť s vyššou hustotou hmoty. Tieto oblasti vyššej hustoty pôsobením vlastných gravitačných síl sa preformovali do diffúznych hmlovín, ktoré sú rodiskami hviezd. Ich najreprezentatívnejšími členmi sú horúce modré hviezdy s obrovským žiarivým výkonom a s krátkou životnosťou.
Spirálovité ramená sú (aspoň v blízkosti našej slnečnej sústavy) pomenované podľa súhviezdí, v smere ktorých sa nachádza ich podstatná časť. Takto môžeme hovoriť o Perseiovom ramene, o Orionovom ramene a Sagittariovom ramene (pozri interaktívnu panoramatickú animáciu pohľadu na Mliečnu dráhu z pozície Zeme).
Naša slnečná sústava sa nachádza v menšom ramene (Orionovo rameno - niekedy čislované ako rameno "0") a vinie sa medzi Sagittariovym ramenom (zakrýva pohľad na centrálnu oblasť Mliečej dráhy) a Perseiovým ramenom (zakrýva pohľad v rovine galaxie smerom von). Prvé sa občas čísluje ako -I a druhé ako +I. Okrem už uvedených tu máme ďalšie ramená, postupujúc zvonka smerom k centrálnej oblasti vonkajšie rameno (+II), spomínané tri ramená (Perseiovo, Orionovo, Sagittariovo), potom rameno Scutum-Crux (-II) a rameno Norm.

Rameno objavené australskými astronómami, by malo byť ešte ďalej, až vo vzdialenosti 60 000 svetelných rokov (priemer Mliečnej dráhy je okolo 100 000 svetlných rokov). Novo objavené rameno sa zrejme pripája k jednej zo spomínaných ramien.

-AT-