|
02.02.2004 |
|
Planetárna nebula - Menzel 3.
Poďakovanie:
Hubblov vesmírny teleskop (HST),
NASA ,
ESA,
STScI/AURA
Z pozemných teleskopov sa planetárna hmlovina s prezývkou "mravencova hmlovina" (Menzel 3 alebo len Mz 3)
sa zdá ukazovať hlavičku a telo obyčajného mravenca. Tento dramatický obrázok zhotovený Hubblovým vesmírnym teleskopom (HST)
ukazuje desaťkrát viac detailov, odhalujúc telo ako dva lalôčky vyvierajúce z umierajúceho slnka.
Hubblov obrázok podrobuje kritickej skúške staré predstavy o poslednom štádiu života hviezd.
Pozorovaním hviezd podobných nášmu Slnku, v ich poslednej fáze života, ukazuje HST spolu s inými zábermi
planetárnych hmlovín, že osud nášho Slnka môže byť zaujímavejším, komplexnejším a prekvapujúcejším, než si
to astronómovia predstavovali pred niekoľkými rokmi.
Navzdory zúrivosti výbuchu, výron plynov z umierajúcej hviezdy uprostred Mz 3 má prekvapujúco symetrický tvar
nepodobný predpokladanému chaotickému mraku plynov, ktorý sa očakáva pri obyčajnom výbuchu. Vedci pomocou HST
chcú porozumieť tomu, že ako guľovo symetrická hviezda môže produkovať tak výraznú nesymetriu v mračnách
plynu, ktoré vyvrhne.
Jedno z možných vysvetlení je, že centrálna hviezda Mz 3 má blízkeho sprievodcu, ktorý
vyvoláva silné slapové sily a ten formuje tvar vyvrhovaných plynov. Pokiaľ tomu tak je, pridružený objekt (pravdepodobne
tiež hviezda) musí byť mimoriadne blízko k centrálnej hviezde, asi vo vzdialenosti Slnko-Zem. Dokonca môže byť
centrálnou hviezdou pohltená a môže sa pohybovať v jeho "vnútrajšku". V prípade rýchleho pripojenia si môžete pozrieť animáciu
(Quicktime - na domovskej stránke (3,38 MB))
Druhou možnosťou je, že umierajúca hviezda rotuje, jeho silné magnetické pole je stočené do zložitého tvaru,
ako špagety v mixéru. Vietor častíc s elektrickým nábojom sa pohybuje rýchlosťou až 1000 kilometrov za sekundu
von z hviezdy. Je tu podoba so slnečným vetrom, len hustota plynov je miliónkrát vyššia. Tieto častice s elektrickým
nábojom dokážu prejsť do okolitého priestoru len pozdĺž magnetických siločiar hviezdy. Husté mračno plynov
sa stáva viditeľným vďaka ultrafialovému žiareniu z centrálnej hviezdy, alebo v dôsledku supersonickej zrážky
plynu s atómmi plynu a prachu, ktoré hviezdu obklopuje. Zrážka atómy vybudí a pri návratu do základného stavu zažiaria,
spôsobujúc fluoreskovanie plynov.