Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
Röntgenove kruh šíriace sa po gama výbuchu.
Poďakovanie:
S. Vaughan,
R. Willingale (http://www.star.le.ac.uk/),
ESA,
XMM
Gama výbuchy sú náhle intenzívne záblesky gama lúčov, ktoré na pár oslepujúcich sekúnd osvietia oblohu, ktorá je v oblasti
gama inak skoro tmavá (gama častice sú vysoko energetické fotóny s energiou nad 1 MeV).
Sú detekované v priemere raz za deň a pokiaľ sa objavia, tak pri nich bledne každý iný zdroj
gama žiarenia, vrátane nášho Slnka.
Najväčší pokrok sa urobil za posledné 3-4 roky, vrátane objavenia pomaly dohasínajúceho
dodatočného žiarenia gama výbuchu a identifikácie vzdialených galaxií, v ktorých gamma výbuchy vznikajú. Mnohé zistenia poukazujú
na úzku spojitosť gama výbuchov s hviezdotvornými procesmi, prípadne s výbuchmi supernov (zánikmi hviezd). Dobrým kandidátom
pre zdroje gama výbuchov sú aj čierne diery. Z dĺžky trvania výbuchu (väčšina do 5 sekúnd) a z množstva uvoľnenej energie
možno na základe relativity usúdiť, že celý proces prebehne v malom regióne (s priemerom len niekoľko miliónov kilometrov).
Pri gama výbuchu sa uvoľní energia, ktorá je porovnateľná s pokojovou energiou nášho Slnka (E=mc2 a to predstavuje v prípade
Slnka 1047J). Pri trvaní pár sekúnd tento výkon presahuje výkon celej našej Galaxie. K téme samotných
gama výbuchov sa vrátime v niektorej našej správe v budúcnosti.

Rozloženie pozorovaných gama výbuchov na mape oblehy. Je vidieť, že rozloženie je
skutočne rovnomerné. Farba znázorňuje energiu fotónov pri záblesku.
S poďakovaním: Univerzite Leicester
Veľkým prínosom je, že začíname rozumieť doznievajúcemu röntgenovému žiareniu (a zábleskom v optickej oblasti), ktoré trvajú
väčšinou niekoľko dní po gama výbuchoch, prípadne sa zjavujú až niekoľko dní po gama výbuchoch.
Pozorovanie gama výbuchov je v dôsledku ich krátkeho trvania a naprosto náhodného rozdelenia po oblohe
(nevykazujú žiadnu pravidelnosť) mimoriadne obtiažne. Po objavení dodatočného žiarenia a vybudovaní monitorovacieho
systému gama zábleskov, je možné sledovať aspoň dodatočné žiarenia v röntgenovej (hlavne) a optickej oblasti. Tieto pozorovania
dopomohli v identifikácii miesta vzniku gama výbuchov.
Na slede obrázkov vyššie (zosnímaných teleskopom XMM-Newton), sú vidieť šíriace sa vlny, ktoré žiaria
v röntgenovej oblasti. Vlny sa šíria rýchlosťou, ktorá niekoľko tisíc krát presahujú rýchlosť svetla (odporúčame dočítať
všetko až do konca). Tento sled obrázkov je prvým takýmto sledom obrázkov, ktoré sa podarilo nasnímať v röntgenovej oblasti.
Dôležité je pochopiť, že röntgenové kruhy väčšinou vznikajú v medzihviezdnom priestore nejakej
hmloviny (napr. aj v Mliečnej dráhe),
keď cez nie úplne prázdny medzihviezdny priestor preletia fotóny z gama výbuchu. Samotné zdroje gama výbuchov
sú veľmi vzdialené a nenachádzajú sa v galaxiách, kde röntgenové kruhy vznikajú.
Röntgenové žiarenie vzniká rozptylom gama žiarenia na plynoch v medzihviezdnom priestore. Gama častice (fotóny)
sa šíry zo zdroja v podobe guľoplochy, ktorá keď prechádza cez plyny medzihviezdneho priestoru galaxie, vytvárajú kruhy, svietiace v
röntgenovej oblasti.
Tieto kruhy sa šíria rýchlejšie než svetlo, ale nijakým spôsobom nie je teória relativity porušená.
Vznik röntgenových kruhov je podobné tomu, keď reflektory automobilu zatáčajúceho v zákrute osvetlia upätie hory.
Svetelné kruhy preletia cez úpätie obrovskou rýchlosťou. Ak budú hory dostatočne ďaleko a auto dostatočne rýchlo zatáčať,
môžu kruhy letieť aj nadsvetelnou rýchlosťou. Tieto kruhy ale nie sú hmotné objekty, je to len miesto, ktoré je osvetlené
reflektorom auta.
Porovnanie pozorovaných kruhov a animácie celej udalosti nájdete na domovskej stránke X-Ray and Observational Astronomy (Leicester).
Z veľkosti kruhov dokážeme povedať, vakej vzdialenosti sú plyny, v ktorých vznikajú. Tie na obrázku sú v našej galaxii, vo vzdialenosti
2900 svertelných rokov. Zaujímavé je, že v tomto prípade vidíme dvojicu kruhov a to je spôsobené tým, že
guľová plocha gama častíc preletela aj cez druhú vrstvu plynov, ktoré sú vzdialené 4500 svetelných rokov.
Pri gama výbuchoch sa dozvedáme aj o rozložení plynov v Mliečnej dráhe. Takýto dvojitý ukaz predtýmnikdy nebol zaregistrovaný.
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >