|
25.02.2004 |
|
Predstava o dobe ľadovej na Marsu
Poďakovanie:
NASA,JPL
Tento simulovaný obrázok ukazuje Mars v dobe ľadovej, ktorá mohla existovať v geologicky blízkej minulosti.
Zo všetkých planét slnečnej sústavy sa Zemi najviac podobá práve Mars. Podnebie oboch planét sú veľmi citlivé na malé zmeny trajektórie.
V období s rozpätím 2,1 miliónov rokov až 400 tisíc rokov pred našou dobou, došlo k zväčšeniu sklonu osi rotácie Marsu, v dôsledku čoho sa
polárne oblasti sa stali viac osvetlenými slnečnými lúčmi (samozrejme v príslušnom ročnom období).
Nová štúdiu NASA údajov získaných z Mars Global Surveyor a Mars Odyssey ukazujú, že zvýšená teplota v polárnych oblastiach
viedlo k odpareniu väčšieho množstva vody do atmosféry. Nakoľko polárne oblasti pol roka (rok na Marsu trvá 687 pozemských dní a
okolo 670 solov - sol: deň na príslušnej planéte)
boli veľmi chladné, nad 30-to šírkou (mohli by sme povedať "marsopisnou") sa mohli vytvoriť zasnežené oblasti (na oboch hemisférach).
Po skončení tejto doby (asi pred 300 tisíc rokmi), došlo k narovnaniu osi rotácie (dnešný sklon je 25,19°), v dôsledku čoho došlo postupnému ústupu
zaľadnených oblastí až nad 60-ty stupeň danej hemisféry a dnes sa nachádza v podstate len na póloch.
Veľké výkyvy rotačnej osi sú spôsobené tým, že Mars má len malé mesiace (Phobos a Deimos), kým zem má síce len jeden mesiac (Mesiac),
ale jeho hmotnosť je 1/81 hmotnosti Zeme. Hmotnosť Marsu je 6,4.1023 kg a hmotnosť jeho mesiacov spolu nepredstavuje ani jednu
desať milióntinu hmotnosti planéty (Phobos 1,06.1016 kg a Deimos 2,4.1015 kg). Mesiace vďaka slapovým silám majú tendenciu stabilizovať
os rotácie rotácie planéty.
Na uvedenej ilustrácii zverejnenej v časopise Nature, skutočný povrch Marsu bol farebne prispôsobený k zisteným údajom
o možných zasnežených oblastiach v dobe veľkého sklonu.