Július Caesar a prestupný deň

Včera, 29-ho februára bol prestupný deň - relatívne vzácna udalosť. Na obrázku vyššie je na minci vyobrazený Július Caesar, ktorý zaviedol do kalendárneho systému prestupný deň, v každý štvrtý rok, ktorý nazývame prestupným rokom. Túto zmenu mu poradil alexandrijský astronóm Sosigenes. Dĺžka jedného roku nie je presne 365 dní, ale presnejšie je 365,25 dní (doba, za ktorý Zem obehne Slnko), čo spôsobuje, že kalendáre počítajúce dĺžku roka v celočíselných nemenných násobkoch dňa, sa začnú rozchádzať so skutočnosťou. Vďaka k tomu, že ročné obdobia sú spôsobené naklonenosťou osi rotácie voči rovine, v ktorej Zem obieha okolo Slnka, Ročné obdobia sa vracajú periódou 365,25 dní (smer rotačnej osi sa síce tiež pretáča, robí precesný pohyb, ale len s periódou okolo 26 900 rokov).
Tento nesúlad v spomínaných kalendároch (s pevným počtom dní v roku) by spôsobil, že za 1800 rokov by bolo všetko posunuté o dve ročné obdobia (písali by sme september, aj keď vonku zúri marec). Kalendár s prestupným dňom (ktorý je každé štyri roky a podľa dohody v tie, ktoré sú deliteľné štyrmi), nazývaný juliánsky, taktiež nie je presný, nakoľko dĺžka roku je v skutočnosti 365,2422 dní. Úprava systému prestupných rokov bola zavedená pápežom Gregorom XIII-ym. V novom systéme sa za 400 rokov vypustia tri prestupné roky, podľa dohody sú to roky deliteľné 100, ale súčasne nedeliteľné 400 (to zodpovedá predstave o dĺžke roka 365,2425 dní). Nový kalendárny systém, nazývaný gregoriánsky, používame v podstate dodnes, aj keď je doplnený komplikovanejším systémom, o ktorom je možné dočítať na viacerých stránkach, napríklad na stránke greenwichského observatória.
Podľa uvedeného gregoriánskeho systému teda nie sú prestupné roky 100, 200, 300, 500, 600, 700, 900, 1000, 1100, 1300, 1400, 1500, atď., kým prestupnými rokmi zostali roky 400, 800, 1200, 1600, 2000, atď.. Pred gregoriánskym kalendárom sa počítali aj roky 100,200,300,500, atď. medzi prestupné, čo v roku 1582, keď Gregor XIII urobil reformu kalendárneho systému, znamenalo posunúť kalendár o 12, či 13 dní, nakoľko poslednú korekciu na základe merania urobili za cisára Augusta niekedy v roku 9 p.n.l.. Gregor XIII korekciu urobil tiež na základe astronomických pozorovaní a nevedel dosť dobre vysvetliť, prečo postačuje korekcia len 10-ich dní (a nie 12, či 13 dní).
Uspokojivé vysvetlenie žiaľ nie je známe ani dodnes. Situáciu sťažuje, že zavedenie začiatku letopočtu ako používame dnes (od Kristovho narodenia) nebol všeobecne rozšírení a stalo sa tak až v 11-om, 12-om storočí. Táto problematika je známa širokej verejnosti len čiastočne (vďaka softwarovým problémom pri prechode do tretieho tisícročia - 2kY).

-AT-