Horúci náhrdelník
Poďakovanie NASA, P. Challis, R. Kirshner (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics) a B. Sugerman (STScI)

Pred sedemnástimi rokmi objavili astronómovia najjasnejší výbuch hviezdy, viditeľný za posledných 400 rokov (od Keplera). Supernova pomenovaná SN 1987A vybuchla v gigantickom ohňostroj, ktorého výkon sto miliónkrát presiahol výkon, ktorým žiari naše Slnko po niekoľko mesiacov po jeho objave. Dnes je supernova znova v normálnom režime, tj. svieti niekoľko miliónkrát menej, než pred sedemnástimi rokmi. V jeho okolí sa však rodí nové svetlo.
Obrázok vyššie, ktorý zhotovil Hubblov vesmírny teleskop 28-ho novembra 2003, je vidieť mnoho horúcich oblastí v plynovom prstenci, ktorý obklopuje zbytky supernovy. Sú ako žiariace perly v náhrdelníku a za svoj vznik vďačia tlakovým vlnám výbuchu supernovy, ktoré dostihli plynový prstenec obklopujúci supernovu. Tento plynový prstenec vznikol ešte pred výbuchom supernovy, ale tiež pochádza z tej istej hviezdy. Veľmi masívna hviezda spálila najprv svoje nukleárne zásoby a začala sa zmršťovať, pričom časť svojho obalu odhodila do okolitého vesmíru a vznikol plynový prstenec. Samotná hviezda medzitým zápolila so svojou vlastnou gravitáciou, zmršťovala sa viac a viac, až obrovskému gravitačnému tlaku nedokázala odolať a začala prepadať sama do seba. Teplota hviezdy v dôsledku uvoľnenej gravitačnej potenciálnej energie a ďalších nukleárnych procesov podstatne zvýšila svoju teplotu, nakoniec vybuchla a premenila sa v supernovu. Výbuch odhodil do okolitého priestoru ďalšie časti hviezdy, ktoré teraz dostihli pred časom vytvorený prstenec. Supernovou vyhodené zbytky vrážajú do plynu prstenca rýchlosťou niekoľko miliónov kilometrov sa hodinu, čo uvoľňuje v plyne obrovské teplo a núti plyn žiariť.
Astronómovia registrovali prvý horúci fľak v roku 1996, ale teraz je ich vidieť tucty (o priebehu pozri animáciu MPEG - 749 kB).
Teplota horúcich oblastí rastie od niekoľkých tisíc Kelvin až po milióny. Tieto rozžeravené oblasti sú tak horúce, že svietia hlavne v ultrafialovej a v röntgenovskej oblasti, v ktorej zo Zeme nie je možné robiť pozorovania. Toho sú schopné len observatória vo vesmíre, ako Hubblov vesmírny teleskop, Chandra a podobne.
V nasledujúce roky môžeme očakávať objavenie ďalších horúcich bodov a svetelnosť prstenca môže presiahnuť aj svetelnosť okolitých hviezd.
Podlhovastý hmlistý oblak v stred predstavuje rozpínajúce sa zbytky supernovy. Tieto zbytky ohrieva energia z rádioaktívneho rozpadu, hlavne z rozpadu Ti-44, ktorý vznikol pri výbuchu supernovy. Supernovy sú rodiskom ťažkých a veľmi ťažkých elementov periodickej tabuľky prvkov. Napríklad strieborné i zlaté šperky pochádzajú zo zbytku nejakej supernovy a tieto zbytky boli zachytené našou formujúcou sa slnečnou sústavou. Vznikli z žiary hviezd doslova a do písmena.
Ako supernova končia hviezdy, ktorých hmotnosť je aspoň dvadsať násobne väčšia, než hmotnosť Slnka. Aj keď supernova na obrázku vybuchla pred 160 tisícami rokov, jeho svetlo k nám dorazilo až teraz, lebo sa nachádza v hmlovine Magellánu a je vzdialená 160 tisíc svetelných rokov.

-AT-