Svetelná ozvena
Poďakovanie: NASA a Hubble Heritage Team(AURA / STScI)

Pred nedávnom sme sa dvakrát venovali úkazom, keď pozorovateµ vidí svietiace kruµnicového tvaru. V prípade i±lo o tzv. gama záblesky a v druhom o náraz supernovou vyvrhnutých plynov do plynového prstenca. V prvom prípade sa jedná určitým spôsobom o podobný jav, o aký budeme hovori» teraz.
Na obrázku vy±±ie je vidie» premenlivú hviezdu V838 v súhvezdí Jednoroµca (Monoceros), ktorý sa nachádza na hranici na±ej galaxie, Mliečnej dráhy, asi vo vzdialenosti 20 000 svetelných rokov od ná±ho Slnka.

Horný obrázok - ozvena záblesku hviezdy z okolitého medzihviezdneho prachu v rôznych okamihoch. Dolný obrázok - miesta, ktoré vidí pozorovateµ v danom okamihu osvetlené. Poďakovaním: NASA a Hubble Heritage Team(AURA / STScI)

V januári 2002 bol registrovaný v tomto súhvezdí silný záblesk hviezdy a astronómovia sa začali zaobera» otázkou zaradenia evolučného ±tádia tejto hviezdy medzi známe ±tádia.

Svetlo ±íriace sa v priestore sa odráµa z medzihviezdneho prachu obklopujúceho hviezdu v podobe mračna sa postupne dostáva k pozemským pozorovateµom v podobe svetelnej ozveny. To, čo je vidie» na sérii obrázkov vedµa (horný obrázok) teda nie je odvrhnutý materiál, ale osvetlené okolie hviezdy. Toto okolie vidíme len odstupom času, lebo svetlo najprv muselo preletie» vzdialenos» od hviezdy k miesta rozptylu a odtiaµ k nám, teda podstatne väč±iu vzdialenos», neµ svetlo, ktoré k nám dorazilo priamo z hviezdy v januári 2002.

Niečo podobného sa deje v skutočnosti aj vtedy, keď fotíme bleskom, ale vďaka obrovskej rýchlosti svetla (300 000 km za sekundu) a malým vzdialenostiam (maximálne desiatky metrov), ktoré bleskom osvetµujeme pri fotení tento jav nepozorujeme (v±etko sa udeje príli± rýchlo, za dobu krat±iu, neµ jedna mikrosekunda). Keby na±e zmysli boli schopné nanosekundového časového rozlí±enia, videli by sme, µe miestnos» osvetlená bleskom nie je osvetlená naraz. Najprv sú osvetlené miesta bliµ±ie k nám (blesk je v na±ich rukách), aµ potom miesta, ktoré sú vzdialenej±ie. Dokonca by sa nám zdalo, µe svetelný signál (miesto osvetlenia) sa ±íri pomal±ie, neµ je rýchlos» svetla. V podstate polovičnou rýchlos»ou, lebo svetlo musí najprv preletie» vzdialenos» medzi bleskom a miestom, ktoré osvetlí a potom e±te naspä».

V prípade záblesku hviezdy miesta, ktoré vidíme v danom okamihu osvetlené, leµia na povrchu paraboloidu (plochy vytvorenej otáčaním paraboly okolo jej osy). V ohnisku paraboly je hviezda a my, pozorovatelia sa nachádzame na osi paraboloidu. To je znázornené na obrázku vedµa (dolný obrázok).

Paraboloidy sú očíslované postupne. Jednotka predstavuje polpriamku začínajúcu vo hviezde, paraboloid č.1 miesta, z ktorých sa dostane svetlo do ná±ho oka mesiac po záblesku, paraboloid č.2 miesta odkiaµ sa svetlo dostane do ná±ho oka dva mesiace po záblesku atď.

V dolnej časti je znázornený Hubblov vesmírny teleskop, ktorý zhotovil mimoriadne ostrý obrázok vo februári 2004, ktorý je na vrchu stránky.

Astronómovia predpokladajú, µe ozvena bude pokračova» e±te dobrých pár rokov.

Obrázky v lep±om rozlí±ení si môµete pozrie» po kliknutí na príslu±ný obrázok. Môµete si pozrie» prípadne aj animáciu zhotovenú z viacerých záberov na domovskej stránke Hubblovho vesmírneho teleskopu.

-AT-