Magnetár v N49 sa vo viditeľnom pásme svetla príliš neprejavuje, na obrázku sa nachádza v hornej oblasti.
Poďakovanie: Hubble Heritage Team (STScI / AURA), Y. Chu (UIUC) et al., NASA

Na tomto obrázku vidíme úžasný záber zhotovený Hubblovým vesmírnym teleskopom (HST) rozptýlených zbytkov z výbuchu supernovy. Katalógové meno týchto žiariacich strapcov plynu je N49 a rozpínajú sa v oblasti s priemerom okolo 30 svetelných rokov v susednej galaxii vo veľkej hmlovine Magellán.
Svetlo samotného výbuchu supernovy na Zem dorazilo už pred tisícimi rokmi, ale N49 je domovom iných energetických zábleskov, ktorý bol pozorovaný prvý krát pred dvadsiatimi piatimi rokmi, 5-ho marca 1979.
tento deň bol pre astrofyzikov začiatkom vzrušujúcej cesty, ktorá viedla k pochopeniu novej exotickej triedy hviezd, magnetárov.
Magnetár je vysoko magnetizovaná rotujúca neutrónová hviezda, ktorá vznikla v N49 výbuchom supernovy.
Neutróny, z ktorých sa neutrónová hviezda z väčšej časti skladá (okrem veľmi malého zastúpenia - okolo 1% - protónov a elektrónov brániacim samovoľnému rozpadu neutrónov na Pauliho vylučovacom princípe), majú svoj magnetický moment. Tieto atomárne magnety sa môžu orientovať rovnako a vytvoriť tak obrovský magnet, magnetár. Indukcia magnetického poľa magnetáru je nepredstaviteľná, stotisíc miliárd krát silnejšia, než magnetické pole Zeme (10¹⁴ až 10¹⁵ Tesla). Pre porovnanie, zhotovené na Zemi dokážu vytvárať magnetické polia s idukciou okolo 45 Tesla. V laboratórnych podmienkach, na dobu mikrosekundy sa dosiahla magnetická indukcia okolo 1000 Tesla
Magnetické pole s indukciou okolo stotisíc Tesla už zdeformuje elektrónový obal atómov do podlhovastého šišatého útvaru a znemožní chemické reakcie. Takto silné statické magnetické pole by znemožnil životné funkcie známych organizmov.
Magnetár v N49 sa rúti cez zbytky supernovy rýchlosťou 1200 km/s.

-AT-