Na±a krásna planéta Zem, tak ako ju videl satelit NOAA GOES-7 25-ho augusta 1992. (V plnom rozlí±ení tu - 313 kB)
Poďakovanie: NASA Goddard Lab for Atmospheres, National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA). Obrázok bol spracovaný F. Haslerom, M. Jentoft-Nilsenom, H. Piercom, K. Palaniappanom, a M. Manyinom.

Doteraz bolo objavených pribliµne 100 planét mimo na±u slnečnú sústavu, ktoré nazývame exoplanétami. Z týchto planét sa v±ak ani jedna nehodí k tomu, aby bola kolískou µivota, ktorý poznáme na Zemi, väč±inou sa jedná o planéty, ktoré svojou veµkos»ou sa podobajú Jupiteru.
Od mája sa v±ak budú astronómovia pokú±a» o kvalitatívny prelom spojením svojich síl a prostriedkov.. Mnohé obrie teleskopy na na±ej planéte sú prepojené do jedinej siete, aby zahájili "lov" na exoplanétu podobnú na±ej Zemi.
Pozorovanie planéty sa má dia» nie priamo, ale prostredkovane, teda nie spôsobom, µe bz sme planétu odfotili, dokonca ani nie spôsobom, ktorým boli objavené doteraj±ie planéty. Vďaka tomu, µe hmotnos» doteraz objavených exoplanét je veµká, ich obiehanie okolo centrálnej hviezdy zanecháva stopu aj na pohybe samotnej centrálnej hviezdy, pohyb ktorej sa dá pozorova» z periodicky sa opakujúceho dopplerovského posunutia spektrálnych čiar (o dopplerovskom posunutí sme hovorili v súvislosti aj v súvislosti veµkou rýchlos»ou sa vzďaµujúcich kvazarov).

Nový spôsob registrácie planét sa opiera o takzvaný mikrogravitačný ±o±ovkový efekt (pozri tieµ správu).
Pre svetlo, ktoré k nám prichádza zo vzdialeného miesta vesmíru nie vµdy priamka je tou najkrat±ou vzdialenos»ou. Gravitačné pole totiµ ovplyvňuje aj smer ±írenia svetla, tak ako to predpovedal uµ Einstein vo svojej v±eobecnej teórii relativity. Ak sveteµnú lúč letí v blízkosti nejakého telesa, gravitačné pole telesa lúč ohýba. Vesmírne telesá ohýbajú lúče, "pri»ahujú" ich k sebe, preto fungujú ako ±o±ovky, fokusujú ich do vzdialeného bodu, často je moµné pozorova» zdvojený obraz objektov vytvorený takouto fokusáciou. Gravitačná fokusácia zvy±uje aj svetelnos» pozorovaného efektu, nakoµko pri fokusácii dôjde k "pozbieraniu" väč±ieho počtu lúčov, podobne, ako v prípade ±o±ovky. Takým spôsobom sa môµu zviditeµni» aj veµmi slabo, alebo aj objekty, ktorých jas je tak malý, µe normálne nie sú viditeµné.

Gravitačnú fokusáciu vyvolávajú beµne galaxie a kopy galaxií (majú mimoriadne veµkú hmotnos»).
Mikrogravitačný ±o±ovkový efekt je efekt vyvolaný podstatne men±ími hmotami, neµ ktoré predstavujú galaxie. Ak dvojica hviezd sa dostane pre pozorovateµa na Zemi do zákrytu, tá, ktorá je bliµ±ie, fokusuje mierne svetlo hviezdy, ktorá je ďalej. Pozorovateµ na Zemi registruje ako krátkodobé zvý±enie intenzity svetla vzdialenej±ej hviezdy (blízka hviezda môµe by» aj hviezda, ktorá nesvieti, alebo svieti len veµmi slabo). Mikrogravitačný ±o±ovkový efekt je veµmi zriedkavý, pozorova» ho je moµné u jednej z miliónu hviezd. Výskum sa preto sústreďuje smerom centru Mliečnej Dráhy, kde hviezdne pole je veµmi husté a prítomnos» efektu je preto vy±±í.

Podozrenie na prítomnos» exoplanéty môµe poukáza» to, µe v zmene jasu hviezdy sa budú pozorova» variácie, keď hlavnú zmenu jasu bude nasledova» men±ia zmena, ktorá je vyvolaná uµ planétou.
Podµa astronómov sa touto cestou dajú nájs» planéty aµ do vzdialenosti 20 tisíc sveteµných rokov, čo je podstatne viac, neµ vzdialenos» 100 sveteµných rokov, u doteraz pouµitej metódy dopplerovského efektu pozorovateµného na centrálnej hviezde.

-AT-