Noctilucentný (vyslovuj noktilucentný) mrak (doslovne mrak svietiaci v noci) nad Fínskom. Tieto mraky mávajú farbu elektrickej modrej, bielo-modrej alebo bledo bielej. Za fotografiu patrí poďakovanie P. Parviainenovi.
Poďakovanie: NASA: Space Weather, Pekka Parviainen

Noctilucentné (vyslovuj noktilucentné) mraky sú celkom novým fenoménom medzi mrakmi. Bežné mraky sa vyskytujú v troposfére, v tej najhustejšej časti našej atmosféry. Noctilucentné mraky nie sú bežné mraky a ich existencia je čiastočne zahalená tajomstvom.
Doteraz sa výnimočne dali pozorovať na severnej pologuli v lete, vo vyšších zemepisných šírkach (nad 50-tou rovnobežkou). V poslednú dobu sa však objavujú aj v nižších zemepisných šírkach a preto by sa dal očakávať ich výskyt aj na našej oblohe.
Prečo sú noctilucentné mraky tak tajomné. Tvoria sa v mimoriadnej výške 50 až 85 km, keď samotná hranica vesmíru je okolo 100 km nad zemským povrchom. Pôvod noctilucentných mrakov nie je úplne jasný. V tejto výške je atmosféra mimoriadne riedka, studená a suchá. Je asi miliónkrát suchšia, než Sahara. Z hľadiska predstavy o vzniku týchto mrakov to hrá veľkú úlohu. Mraky sú tvorené ľadovými kryštálikmi a otázkou je, že ako sa dostávajú vodné pary do tejto výšky. Existuje viac adeptov na vysvetlenie. Jedna z možností je, že sa jedná o spalné produkty raketových motorov (ten bohatý na vodík a pri horení vzniká voda). Druhá z možností je spojená s globálnym otepľovaním, v dôsledku čoho vznikajú vertikálne vzdušné víry vynášajúce vodné pary mimo troposféru, do výšky 50 až 85 km (mezosféra), kde teplota je tak nízka (-125°C), že napriek mimoriadne nízkemu tlaku môžu vznikať kryštáliky ľadu, ktoré sú schopné pretrvávať dlhšiu dobu.
K tvorbe ľadových kryštálikov nestačia vodné výpary, ale sú nutné aj tzv. kondenzačné jadrá, veľmi jemné čiastočky prachu, alebo iných čiastočiek, okolo ktorých sa kondenzácia spúšťa. Dodnes napríklad nie je úplne jasné, akú úlohu hrajú špeciálne druhy morských rias pri tvorbe mrakov nad oceánmi. Je však známe, že tieto miniatúrne riasy sú pri odparovaní morskej vody vynášané do vzduchu (dážďová voda ich obsahuje) a podľa niektorých vedcov hrajú podstatnú úlohu pri tvorbe mrakov. Bez mrakov by nebolo dažďa a pevniny by boli bez vlahy. Zdá sa že bez miniatúrnych živých organizmov by bolo na pevninách podstatne suchšie podnebie, než je našťastie v skutočnosti.
Vrátiac sa k tvorbe noctilucentných mrakov, v ich prípade sú kondenzačnými jadrami pravdepodobne prachové čiastočky z činnosti sopiek, alebo meteoritov, ktoré zhoria v atmosfére Zeme. Úloha sopečnej činnosti je otázna, lebo by to vyžadovalo tak mohutné sopečné výbuchy, akým bol výbuch sopky Krakatoa v roku 1883.

Nocticulentné mraky sú tak vysoko, že dlho po západe slnka (v optimálnom prípade keď slnko je 6° pod horizontom, tj. približne pol hodiny po západe slnka) stále osvetľované slnečnými lúčmi. Pri jasnej oblohe je dobre vidieť prechod do nočnej oblohy ožiarenej tými jasnejšími hviezdami. V prechodovej oblasti sa môžu vykresliť noctilucentné mraky, keď bežné mraky aj smerom na západ sú už celkom v tieni. Podľa posledných hlásení bolo možné vidieť noctilucentné mraky aj v Utahu a Colorade, preto by s mohil vyskytnúť aj v naších zemepisných šírkach.

Noctilucentné mraky sú len jemným závojom ale na nočnej oblohe môžu vynikať, pokiaľ vo výhľade nebránia bežné mraky.
To, že ich pozorovanie sa deje v lete, je pravdepodobne spojené s tým, že v lete sa atmosféra prehrieva a rozpína do väčších výšok, čo napomáha tvorbe noctilucentných mrakov. Pravdepodobne to vysvetľuje aj skutočnosť, že preto sa dajú pozorovať hlavne vo vyšších zemepisných šírkach (nad polárnym kruhom je atmosféra osvetlená slnkom neustále a pod polárnym kruhom je to tiež dostatočne dlho). Noctilucentné mraky sa nazývajú tiež mezoferické polárne mraky.
Ďalšie podrobnosti o noctilucentných mrakoch sa môžete dozvedieť na stránke http://freespace.virgin.net/eclipsing.binary/whatarenlc.html.

-AT-