Katedra fyziky FPV UKF v Nitre

Pri pohľade presne na sever, večer v 22 h by mohlo byť pozorované miesto, odkiaľ sa vyroja meteory.
Poďakovanie: NASA: Space Weather

Pozorovatelia severnej nočnej oblohy mohli byť 27-ho júna 1998 prekvapení, keď sa spustil dážď meteorov zo súhvezdia pastiera (anglicky Bootes - na hornom obrázku v dolnej časti označený skratkou Boo - kliknite na obrázok). Dážď bol relatívne intenzívny, bolo možné pozorovať až 100 meteorov za hodinu a celý úkaz trval 7 hodín.
Prvé záznamy o tomto roji meteorov hovoria o podobných úkazoch už z roku 1916, 1921 a 1927 a astronómovia ich nazývajú nepredvídateľné Bootidy (vyslovuj bútidy).
Zdrojom júnových Bootidov je kométa 7P/Pons-Winnecke, ktorý obieha Slnko s periódou 6,37 rokov. Trajektória kométy je eliptická, vybočujúca z ekliptiky (z roviny, v ktorej okolo Slnka Zem a približne aj ostatné planéty), s najbližším bodom v blízkosti dráhy Zeme a s najvzdialenejším bodom mierne presahujúcim dráhu Jupiteru. Vnútornú slnečnú sústavu (Merkúr, Venuša, Zem a Mars) kométa Pons-Winnecke navštívila posledne v roku 2002 a zanechala za sebou novú stopu prachu a plynov. Pri svojom lete menšie telesá, ktoré majú podstatne menšiu hmotnosť ako planéty, strácajú časť svojej hmoty. Slnko svojou žiarou zhorieva kométy, ktoré vystreľujú zo seba oblaky plynov, ktoré potom môžeme sledovať ako chvost kométy. Pri týchto procesoch sa z kométy odlamujú aj kúsky samotnej kométy, ktoré pokračujú v lete na približne rovnakej dráhe. To, že ich dráha je len približne rovnaká, ako dráha kométy spôsobuje, že postupom času sa na celej trajektórii kométy sa vytvorí pás drobných úlomkov. Čím je kométa mladšia, tým viac sa sústreďujú úlomky do blízkosti samotnej kométy.
Pod tým, že kométa je mladá samozrejme rozumieme skôr to, že po svojej dlhej existencii je gravitačným pôsobením planét odchýlená zo svojej pôvodnej trajektórie na novú trajektóriu, ktorá ju privedie do blízkosti Slnka. Zdrojom komét býva Kuiperov pás za Plutom, ale tiež Oortov mrak na hranici slnečnej sústavy, alebo asteroidový pás medzi Marsom a Jupiterom (aj keď posledne menovaný sa skladá z väčšej časti z pevného materiálu - skál). Ich zloženie je z väčšej časti voda, ktorá pod intenzívnejším slnečným svetlom sa začne odparovať (určitú predstavu o tom, že ako také odparovanie môže prebiehať, si môžete vytvoriť aj podľa filmu Armagedon).

Znázornenie trajektórie kométy Pons-Winnecke. Na hornom obrázku vrátane dráhy Jupitera, na dolnom detail v blízkosti trajektórie Zeme. Trajektória kométy mení farbu v mieste, kde prechádza pod rovinu ekliptiky. Možnosť trojrozmernej simulácie si možno pozrieť na pomocou odkazu poďakovanie pod obrázkom. Poďakovanie: NEOP

Zaujímavé je, že vo vytvorení rozsiahleho pásu úlomkov v dráhe komét hrajú významnú úlohu planéty slnečnej sústavy. Nebyť ich pôsobenia, úlomky by si znova našli cestu späť k materskej kométe. Planéty destabilizujú ich let. Pri hypotetickej zrážke dvoch planét, tie by sa mohli rozpadnúť na relatívne malé úlomky. Tie by sa však vzájomne priťahovali a časom by vytvorili novú planétu (z väčšiny hmoty oboch planét). Niečo také sa však nestane, ak k zrážke dôjde v mieste, kde sa prejavuje chaotický vplyv viacerých planét.
Takýto destabilizačný vplyv Jupiteru a Marsu je pravdepodobne zodpovedný za to, že asteroidový pás medzi nimi sa nemôže spojiť do jedinej planéty. Podobne je tomu tak aj v prípade vplyvu mesiacov Saturnu na pás okolo Saturnu. Vedci predpokladajú, že práve ich vplyv bráni zániku týchto prstencov.

Vrátiac sa k očakávanému dažďu meteorov, ktorý je predpovedaný na 23-ho júna, treba povedať, že vďaka silnému vplyvu Jupitera na Pons-Wineckovu kométu a jeho úlomky, sa veľmi ťažko dá povedať, že kedy presne dážď bude možné sledovať a či vôbec. Úlomky letia približne po trajektórii kométy v úzkom koridore (páse) a pokiaľ je kométa mladá v zmysle, v akom sme o tom hovorili, tak nie len v úzkom koridore, ale ako relatívne krátky mrak obklopujúci samotnú kométu (znázornenie tohoto mraku môžete nájsť tu). Dážď meteorov môžeme vidieť, ak Zem preniká týmto mrakom. Vďaka tomu, že sa to deje vždy približne v tú istú dobu roka a jedna trajektória pretína druhú vždy približne pod rovnakým uhlom, vidíme meteory prichádzať vždy z tej istej časti nočnej oblohy. V tomto prípade zo smeru, v ktorom vidíme súhvezdie Pastiera. Meteory teda neletia z okolí hviezd, ktoré tvoria súhvezdie Pastiera, ale vstupujú do atmosféry Zeme z tohoto smeru. O pôvode názvu súhvezdia nemáme jasno. Jeho pôvod je pravdepodobne veľmi starý a spojenie s konkrétnym mýtom je nejasný. V každej kultúre je názov podobný, ale pôvod iný, čo ukazuje na neznámy spoločný zdroj. V prípade Egypťanov bol pripisovaný tomuto súhvezdiu božstvo strážiace hviezdy severného pólu.

V prípade júnových Bootidov ("Pastieroidov") a samozrejme aj Pons-Winneckeho kométy je nestabilita trajektórie zjavná. Trajektória, tesne po objave kométy (v období od roku 1819 až 1869) zasahovala až o 0,2 AU bližšie k Slnku, že trajektória Zeme (1 AU je približne 150 miliónov kilometrov, tj. vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou). V nasledujúcich 46 rokov sa trajektória začala silne meniť a v roku 1915 zasahovala už len 0,04 AU pod trajektórie Zeme. Od roku 1921 sa kométa už nedostáva tak blízko k Slnku a jej trajektória nepretína trajektóriu Zeme (v roku 1921 bola 0,03 AU nad trajektóriou Zeme). Od roku 1964 je to už dokonca 0,22 AU mimo trajektóriu Zeme (ako to ukazuje obrázok na boku). Táto drastická zmena je pripisované pôsobeniu Jupitera, nakoľko kométa s Jupiterom je blízko k tzv. 1:2 rezonancii (doba obehu je približne 1:2).

Predpovedať dážď meteorov je v tomto prípade mimoriadne komplikované, ale v tomto roku by sme mohli byť svedkami prípadnej aktivity 23-ho júna, ale s pozorovaním možno začať už dnes (22-ho) a prípadne vytrvať ešte pár dní. Meteory z tohoto roja sa vyznačujú tým, že do atmosféry Zeme vstupujú relatívne malou rýchlosťou, niečo okolo 18 kilometrov za sekundu. Je to dané tým, že kométa (ako vo väčšine prípadov) obieha Slnko v rovnakom zmysle ako Zem (a v rovnakom zmysle ako sa točí Zem okolo svojej osi). Z obrázku na boku (kliknutím pozri detail) vidieť, že v tomto prípade je smer letu úlomkov približne rovnaká ako smer letu Zeme. Spomínaných 18 kilometrov za sekundu je len rozdiel rýchlosti úlomkov a Zeme. V prípade, keď meteory prichádzajú kolmo na trajektóriu Zeme, ich rýchlosť v atmosfére sa pohybuje okolo 40 kilometrov za sekundu a pokiaľ letia naproti Zemi, tak dokonca môže dosahovať až 70 kilometrov za sekundu.
Pri pozorovaní v roku 1916, mnohé meteory ukončili svoju trajektóriu jasným zábleskom. Podrobnejší popis zážitkov z tohoto pozorovania si môžete prečítať (vrátane iných podrobností) na stránke tu.
Prajeme príjemné pozorovanie

-AT-

< Späť -- Úvodná stránka -- Ďalší >