Tento objekt je známy pod katalógovým označením G104.2-29.6 a nachádza sa v súhvezdí Pegazus. Jedná sa o planetárnu hmlovinu podstatne jednoduchšej štruktúry, než mačacie oko, ale vyníma sa svojou krásnou hlbokou modrou žiarou.
 Modrý závoj je vrstva plynov odhodená centrálnou hviezdou do medzi hviezdneho priestoru. Centrálnu hviezdu možno vidieť v strede obrázku ako jasnú modrú hviezdu. Jadro hviezdy je extrémne horúce. Farba hviezd je v podstatnej miere určená ich povrchovou teplotou. Povrchová teplota nášho Slnka je okolo 6000 K (okolo 5800°C) a jeho farbu vnímame ako bielu, pritom maximálnou intenzitou svieti v zelenej oblasti (vlnová dĺžka 550 nm). Vlnová dĺžka, v ktorej je intenzita maximálna je popísaná Wienovým posuvným zákonom l_max = b / T, kde b=28,9 mm/K a T teplota v kelvinoch. Vlnová dĺžka modrej farby sa pohybuje okolo 400 nm.
Farba odhodenej plynovej vrstvy, ktorý vidíme na obrázku ako modrý závoj nie je určený jeho teplotou, ale ionizáciou. Rôzne plyny, pokiaľ ich ionizujete (napríklad elektrickým výbojom, alebo ultrafialovým žiarením) žiaria farbami, ktoré sú pre nich charakteristické a jedinečné. Táto vlastnosť nám dovoľuje zistiť zloženie ionizovaných mračien, ako aj chemické zloženie vrchnej vrstvy hviezd (V prípade nášho Slnka vieme takto, že vo vrchnej vrstve a v blízkosti povrchu Slnka - v slnečnej atmosfére sa nachádzajú také prvky ako hliník). Žiarenie centrálnej hviezdy v prípade G104.2-29.6 ionizuje odhodenú vrstvu, ktorá potom žiari hlbokou modrou farbou. Táto farba vzniká pri dvojnásobnej ionizácii atómov kyslíka. Prítomnosť kyslíka v atmosfére hviezd nie je výnimkou, nachádzame ho aj v prípade Slnka. Na povrchu hviezd však je teplota tak vysoká, že o chemických reakciách nemôže byť ani reči, atómy sú energetickými zrážkami z väčšej časti zbavené svojich elektrónov, s ktorými spoločne vytvárajú plazmu (zmes atómových jadier s elektrónmi, kde elektróny nie sú k atómom viazané).

-AT-