Solaris

14.10.2004

 

< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >



Známy román Stanislawa Lema sa odohráva v blízkosti hviezdy, ktorá záhadným spôsobom vplýva na posádku výskumníkov zo Zeme. Naše Slnko ukazuje pri blízkom pohľade v ultrafialovej oblasti svetla svoju tajomnú tvár. Na obrázku sú vidieť slučky jeho magnetického poľa zviditeľnené prúdom plazmy pohybujúcej sa pozdĺž magnetických siločiar.
Poďakovanie:
TRACE Project, NASA


Často sme mohli počuť od rodičov "Vonku je tak krásne, bežte si hrať na slnko!" Našťastie veľká vzdialenosť a ochranná atmosféra Zeme nám životodarné žiarenie slnka urobili životodarným doslovne. Detailné pozorovanie viditeľnej i neviditeľnej časti Slnka prináša úžasné zábery, ktoré lahodia aj umeleckému oku. Z8ber vyššie by sa skutočne dal nazvať "jeden obyčajný deň na Slnku".



Slnečné pretuberancie (obrázok hore) a slnečné tornáda (obrázok dole). Klipnutím na obrázok si môžete pozrieť krátky filmový záber z pozorovania TRACE. Súbory sú väčšie, preto potrebujete rýchlejšie pripojenie (4,18 MB a 5,32 MB - ale radíme skúsiť). Ďalšie krátke filmové zábery z TRACE si môžete pozrieť na špeciálnej stránke TRACE.
Poďakovanie:TRACE Project"

Takéto a podobné výjavy nie sú ničím zriedkavým. Povrch (ak to tak môžeme žiariacu plazmu) Slnka má niečo okolo 5800°C (6000K) a práve vďaka tejto teplote žiari Slnko tak, ako sme na to zvyknutí. Bielou farbou. V podstate čokoľvek, čo zohrejete na túto farbu žiari bielou farbou. Na Slnku sa však odohrávajú aj iné dramatické procesy, než čo je vyjadrené jednoduchou vetou "Slnko svieti". Povrch Slnka buble. To, čo buble je plazma, stav hmoty, v ktorej elektróny a jadrá atómov (väčšinou vodík) samostatné a vytvárajú elektricky vodivú hmotu. Priemerná hustota Slnka je len o niečo vyššia, než hustota vody (1,41g/cm3). Gravitačné zrýchlenie na povrchu je 28 krát väčšie, než na Zemi (274 m/s2), čo znamená, že voľne padajúci kameň by nabral rýchlosť zvuku za sekundu a niečo - máme tým na mysli rýchlosť zvuku vo vzduchu na Zemi. Zo samotného Slnka vyrastajú mohutné oblúky. (Pozri obrázok vpravo hore v žltej farbe). Tieto mohutnú oblúky sú čiastočne z plazmy. Plazma však bola uväznená v magnetickom poli. Magnetické pole Slnka je veľmi silné a mimoriadne premenlivé (neustále si strieda severný a južný pól, v pravidelných 22-ročných intervaloch). Tieto magnetické polia sú 10 000 a miestami viacnásobne intenzívnejšie, než magnetické pole Zeme. Plazma, ktorá sa ocitne v silnom magnetickom poli, nie je schopná sa pohybovať v inom smere, než v smere magnetických siločiar -- takto vznikajú krásne oblúky, ktoré sa dynamicky menia (pozri animáciu kliknutím na žltý obrázok vpravo hore). Tieto oblúky niekedy sú pritiahnuté naspäť k Slnku, niekedy narastú do obrovský rozmerov. Vo veľkej vzdialenosti od Slnka oslabnú a uväznená plazma uniká do okolitého priestoru. Občas zasiahnu aj Zem. Priamemu zásahu však bráni magnetické pole Zeme, ktoré odchyľuje všetky elektricky nabité častice k pólom. V miestach, kde častice prenikajú do atmosféry, vzniká dôsledkom ionizácie vzduchu polárna žiara. Okrem tejto polárnej žiary spôsobujú svojou veľkou hybnosťou a veľkým množstvom aj silnú deformáciu zemského magnetického pola, čo sa prejavuje ako magnetická búrka. Slnečná erupcia z krátkeho filmu zasiahla Zem o dva dni neskúr a spôsobila magnetickú búrku stupňa G1-2 (podrobnosti na stránke TRACE).
Slnečné erupcie sú známe už dávno, často ich možno pozorovať aj pri úplnom zatmení Slnka. Boli však objavené aj kurióznejšie udalosti na povrchu Slnka. Tornáda. Slnko je gigantické oproti Zemi a tornáda na nej tiež. Na krátkom filmovom úseku vidieť pozorovanie robené v rozpätí 8 hodín a z týchto osem hodín sa vytvoril zrýchlený krátky film. Na začiatku vidieť tri tornáda. Jedno z nich zaniká po približne štyroch hodinách (polovina krátkeho filmu), kým najväčší z tornád začína vyvrhovať materiál do väčších výšok a ten padá naspäť pozdĺž magnetických siločiar. Farba Tornáda je tmavá, lebo teplota materiálu (raz ionizované hélium a vodík) má "len" 10 000°C (teda vyššia, než bežná teplota povrchu Slnka). V pozadí však vidíme jasnú žiaru na "horizonte" - korónu. Koróna je skutočne horúca, jej teplota dosahuje 1 milión °C.

Slnko je skutočne komplikovaný objekt a veľmi fotogenické. Na domovskej stránke TRACE je možné nájsť aj mnoho zaujímavých materiálov na štúdium určené pre študentov. Možno budete prekvapení aké komplikované ale súčasne očarujúce Slnko dokáže byť.


-AT-


< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >