David Hathaway, komu vďačíme za tento záber Slnka, sleduje slnečné škvrny každý deň od roku 1998. Po dobu 6 rokov každý deň, tu boli vidieť slnečné škvrny. Slnečné škvrny sú "ostrovy" na povrchu Slnka. V týchto miestach je "povrch" Slnka tmavší, chladnejší, silne magnetizovaný a prchavý: slnečné škvrny miznú v priebehu dní alebo týždňov, než rozplynú.
Aj počas najmenšej aktivity Slnka nachádzate na jeho povrchu malé škvrny, ale 28-ho januára 2004 neboli vidieť vôbec žiadne škvrny. Tento úkaz sa opakoval znova 11-ho a 12-ho októbra 2004. Neboli vidieť vôbec žiadne škvrny. Hathawau hovorí, že "je to známkou toho, že sa blíži solárne minimum", obdobie, keď Slnko neprejavuje aktivitu v oblasti slnečných škvŕn. Slnko veľmi pravidelne strieda svoj severný a južný magnetický pól. V dôsledku toho, že hmota Slnka nie je ako hmota pevného telesa, ale je v "tekutom" stave, rovníková oblasť rotuje odlišnou rýchlosťou, než polárne oblasti. Magnetické pole je rotujúcou hmotou Slnka unášané vďaka svojej vysokej vodivosti, čo spôsobuje v konečnom dôsledku, že v priebehu 22 rokov Slnko uzavrie jeden celý cyklus (vymení si svoj severný magnetický pól s južným a potom naspäť). Vďaka tejto plnej perióde, sa objavujú tzv. minimá a maximá slnečnej aktivity. V okamihu, keď póly sa preklápajú. magnetické pole Slnka je veľmi komplikované, magnetické indukčné čiary prepichujú povrch Slnka na rôznych miestach a spoluúčinkujú pri tvorbe slnečných škvŕn, ktorých veľkosť si zadá s veľkosťou planét - vtedy hovoríme o maximu slnečnej aktivity. Okrem slnečných škvŕn vznikajú aj mohutné erupcie pri ktorých sa vyvrhujú miliardy ton horúceho materiálu do vesmíru, často aj smerom k Zemi (pozri predchádzajúci článok).
Keď sa magnetické pole Slnka ustáli, potom sa ukľudní aj povrch Slnka a hovoríme o minimu slnečnej aktivity. Minimá a maximá sú dva extrémy aktivity povrchu Slnka a striedajú sa 11 ročnou periódou.
Kým počas minima sa skoro nič nedeje, počas maxima často vidieť polárnu žiar a kozmonautom sa znepríjemní život, presnejšie povedané stáva riskantným, žiarenie, ktoré ich bombarduje vo vesmíre sa stáva intenzívnejším. Trpia aj umelé družice a prenosové zariadenia umiestnené vo vesmíre, vznikajú poruchy na GPS a iné príhody.
Počas minima je najvhodnejšia doba na cestovanie vo vesmíre. Žiadne nečakané erupcie, niekedy až po dlhé dni sa neukazuje na Slnku žiadna škvrna.

Graf závislosti počtu pozorovaných slnečných škvŕn od roku 1610 až do roku 2000. Sú dobre vidieť periodicky sa opakujúce minimá a maximá v slnečnej aktivite.

Aktivita Slnka sa určuje počtom slnečných škvŕn v danom okamihu čase (alebo napríklad v daný deň). Hathaway je odborníkom na slnečné škvrny a pomocou merania ich počtu predpovedá kedy nastane maximum, alebo minimum aktivity. Napriek tomu, že prevláda mylný názor o presnej pravidelnosti cyklov slnečnej aktivity, niektoré môžu byť krátke (pozorovali už 9 ročný odstup medzi maximami) alebo dlhý (pozorovali už aj 14 odstup medzi maximami).
Astronómovia vedú evidenciu počtu slnečných škvŕn už niekoľko storočí (konkrétne od roku 1610). Z dlhého obdobia pozorovaní sa objavili určité zákonitosti. Napríklad z analýzy posledných 8 slnečných cyklov sa ukázalo, že solárne minimum prichádza 34 mesiacov po prvom dni, keď na Slnku neboli žiadne škvrny.
Posledné solárne maximum bolo v roku 2000 a prvý deň bez slnečných škvŕn 28-ho januára 2004. Solárne minimum by sa mal objaviť koncom roku 2006, čo je skoro o rok skôr, než sa predtým predpokladalo.
Po minimálnej aktivite rastie aktivita Slnka veľmi rýchlo a maximum väčšinou začína 4 roky po minimu, v tomto prípade koncom roku 2010 - hovorí predpoveď.
Tieto zdanlivo neškodné informácie majú hlboký význam pre kozmonautiku. Na rok 2010 sa plánuje vyslanie robotov (automatizovaných zariadení) na Mesiac. Podľa pozorovaní práve v období maximálnej slnečnej aktivity. Ich bezpečný chod bude vyžadovať zosilnenie ochrany voči vplyvu slnečných erupcií (na Mesiaci nie je atmosféra, preto dopady sú podstatne ničivejšie, než na Zemi).

-AT-