Astronómovia sa domnievajú, že našli vzácnu, ak nie jedinú čiernu dieru svojho druhu v centre Mliečnej dráhy. Môže byť druhou "beštiou" besniacou v tejto časti galaxie. Objav pridáva tiež na váhe predstáv, podľa ktorých sa čierne diery delia do troch skupín: malých, stredných a veľkých.
Najmenšie z nich sú hviezdne čierne diery vznikajúce z gravitačného kolapsu hviezd. Ich hmotnosti sú porovnateľné s hmotnosťou nášho Slnka. Za posledné roky sa astronómovia prikláňajú k presvedčeniu, že v centre galaxií sú pre zmenu tie najväčšie čierne diery, ktorých hmotnosť je niekoľko miliónov hmotnosti Slnka. V strede Mliečnej dráhy konkrétne s hmotnosťou okolo troch miliónov hmotnosti Slnka.
Novo predpokladaná čierna diera má hmotnosť medzi týmito krajnými prípadmi, okolo 1300 hmotností Slnka. Mnohí teoreticky predpokladali existenciu týchto stredne masívnych čiernych dier, lebo podľa ich názoru sa jedná o stavebné kamene supermasívnych čiernych dier. Niekoľko z nich mohlo zostať rozptýlených v každej galaxii. Dlho však nebola nájdená žiadna stopa po ich existencii. Táto je prvá.
Čierne diery samotné nie sú viditeľné, nakoľko horizont udalosti bráni všetkému v návrate, čo raz tento myslený horizont obklopujúci čiernu dieru (čiernou dierou sa často myslí práve horizont udalosti) prekročí (smerom do vnútra).
Prezrádza ich ale veľa vecí, v prvom rade ich silná gravitácia. Vďaka ich mimoriadne malému rozmeru (naše Slnko by mal horizont udalosti len okolo 3 km od stredu), telesá sa k nim môžu dostať do malej vzdialenosti a pritom v dôsledku zákona zachovania energia zrýchlia do neuveriteľných rýchlostí. To isté platí aj pre hviezdy, ktoré sa dostanú veľmi blízko. Obiehajú čierne diery s takou obrovskou rýchlosťou a v tak malej vzdialenosti, že polomerom trajektórie dávajú silný odhad veľkosti oblasti gravitujúcej hmoty, na druhú stranu ich veľmi krátka obežná doba svedčí o mimoriadne veľkej hmotnosti. Obidve tieto vlastnosti vyžadujú prítomnosť čiernej diery (pokiaľ fyzika, ktorú poznáme platí v rozsahu, ktorú si myslíme).
Ak tento objekt pomenovaný ako GCIRS 13E je skutočne čiernou dierou, ktorý sa musel sformovať Ďalej od stredu galaxie. Momentálne sa nachádza len niečo okolo 1,5 svetelných rokov od horizontu udalosti supermasívnej čiernej diery v centre galaxie. To je približne vzdialenosť Slnka od najbližšej susednej hviezdy.
Čierna diera sa združila so siedmimi Ďalšími hviezdami. Na začiatku každá z hviezd mala hmotnosť okolo 40 násobku hmotnosti Slnka. Celá táto rodinka (čierna diera s hviezdami) obieha okolo galaktického centra so supermasívnou čiernou dierou v strede rýchlosťou 280 000 km/s. To znamená, že skoro rýchlosťou svetla.
Ukazuje sa, že doprovodné hviezdy sa nemohli vytvoriť príliš dávno. Ich veľká hmotnosť im dovoľuje len krátky život, ich vek sa odhaduje na niečo okolo 10 miliónov rokov. Z toho tiež vyplýva, že hviezdy nemôžu byť príliš ďaleko od svojich pôvodných miest, nakoľko je známe, že pôsobenie čiernych dier nedovoľuje plynom zhlukovanie a sformovanie hviezd. Hviezdy sa museli vytvoriť relatívne ráno a až po ich vytvorení boli stredne veľkou čiernou dierou zachytené.
Odhaduje sa, že celé zoskupenie sa mohlo vytvoriť neďaleko, asi vo vzdialenosti 60 svetelných rokov. Astronómovia tvrdia, že sedem hviezd je niečím, čo zostalo po zničení, alebo "rozprášení" menšej hviezdokopy. Tieto stredne veľké čierne diery by boli pohromou aj pre našu milovanú slnečnú sústavu, keby sme nejakej priplietli do cesty.

Veľmi pôsobivá animácia môže záujemcom predstaviť naše blízke okolie v Mliečnej dráhe, ale tiež do väčšej rodiny, do zoskupenia Virgo. Navrhujeme navštíviť stránku http://www.ifa.hawaii.edu/users/tully/outreach/movie.html, kde viac než trojminútová animácia ukáže úžasný pohľad na naše blízke i vzdialenejšie okolie zostrojené na základe skutočných a známych údajov.
Cestovanie začína pohľadom na nočnú oblohu, kde svieti Mliečna dráha a je dobre rozoznateľná hviezdna konštelácia Oriónu. Cesta začína týmto smerom, smerom k Oriónovmu meča. Postupne prelietame hmlovinou Koňská hlava a hmlovinou Rúže, kde ligocú hviezdy, potom navštívime hmlovinu Raka, kde pred 1000 rokmi vybuchla supernova zaznamenaná čínskymi hvezdármi (bystrejší pozorovateľ zahliadne blikajúci pulzar).
Po tomto krátkom lete medzi špirálovými ramenami Mliečnej dráhy vybočíme z ekliptiky galaxie a môžeme pozrieť Mliečnu dráhu v plnej jej nádhere so všetkými 100 miliardami žiariacich hviezd. Obďaleč vidíme dvojicu hmlovín Magellánu. Let sa obracia k ďalšiemu členu lokálnej grupy, k špirálovitej galaxii Andromedy v pozadí a s Messier 33 v popredí. Keď preletíme plynovými ramenami Messier 33, nachádzame sa od domova už na 2 milióny svetelných rokov.
Malé fliačiky svetla v pozadí sú galaxie veľkosťou porovnateľné tej našej. V ľavej časti pohľadu do vesmíru vidíme výraznejší zhluk vzdialených objektov. Je to zhluk galaxií Virgo, kde žijeme aj my, naša galaxia je súčasťou zhluku galaxií Virgo. Animácia nás vedie ďalej, prelietame galaxiami Messier 81 a 82, Messier 101 a Messier 51 známej tiež ako Veľký vír. Následne to švihneme okolo zhluku galaxií Ursa Major, než sa postavím čelom k cieľu našej cesty k zhluku galaxií Virgo. Sme 50 miliónov kilometrov od domova, keď sa dostávame do stredu tejto veľkej rodiny galaxií a navštívime fotogenický Messier 87 so svojimi prúdmi hmoty.

Animácia je mohutná, príslušný súbor MPG má ohromujúcich 26,4 MB, ale skutočne stojí za pohľad.

-AT-