Tento farebný obrázok ukazuje pohľad do prekvapivo povedomej ale veľmi vzdialenej krajiny na povrchu najväčšieho mesiaca Saturnu, Titánu.
Záber bol zhotovený po dva pol hodinovom klesaní v hustej atmosfére Titánu skladajúcej sa z veľkej časti z dusíka a metánu.
Povrch v okolí sondy pláva v tajuplnom oranžovom svetle. Okolité telesá by mohli byť celkom dobre zmesou zmrznutého vodného ľadu a uhľovodíkov. Svetlo je zosilnené citlivosťou snímajúcich kamier, nakoľko v blízkosti Saturnu je intenzita slnečného svitu 65-krát menšia než pri Zemi, naviac atmosféra Titánu je veľmi hustá (a podstatne hrubšia, než atmosféra Zeme) a viac zoslabuje dopadajúce svetlo, než skoro číra pozemská obloha. Intenzita svetla by sa dala skôr prirovnať intenzite svetla pri čiastočnom zatmení Slnka v roku 1997. Táto veľmi nízka intenzita svetla je dôvodom aj toho, že prečo sonda pracovala len 90 minút (presne podľa pôvodných plánov). Bezpečné riešenie zásobovaním elektrickou energiou by bolo možné len pomocou batérií na chemickom základe, alebo využitím miniatúrneho jadrového reaktoru. Kým vo vesmíre takéto riešenie pre sondy sa uplatniť môže, pre moduly pristávajúce na vesmírnom telese sa to považuje za neetické. Z podobných dôvodov sú sondy pred vystrelením do vesmíru sterilizované (nesmú kontaminovať miesto určenia biologickým materiálom).
Podmienky na povrchu sú skutočne nehostinné v našom chápaní (teplota sa pohybuje okolo -179°C).
Záber je záberom zhotoveným veľmi blízko k povrchu o čom svedčí aj to, že balvanovité útvary vľavo dole od stredu obrázku majú v priemere len 15 cm a nachádzajú sa od sondy len vo vzdialenosti 85 cm, teda skutočne "na dosah ruky".
Sonda klesala vo svojom ochrannom obale v tvare lietajúceho taniera využitím aerodynamiky nad povrchom už len rýchlosťou 4,5 metra za sekundu a vnorila sa do "pôdy" podľa predpokladov do hĺbky 15 cm. Spomínaná "pôda" má charakter mokrého piesku, aj v tomto prípade "mokrý" samozrejme neznamená vodu, ale skôr metán v kvapalnom stave. Zvuk je na Titáne prítomný tiež, čo je zriedkavosťou. Titán je jediným známym mesiacom slnečnej sústavy, ktorý má (a k tomu ešte výraznú) atmosféru. Dôkazom je zvuk, ktorý počas pristávania nahrali mikrofóny na palube sondy Huygens a bol odoslaný v digitalizovanej podobe na Zem, kde v laboratórnych podmienkach ho zrekonštruovali. Tento zvuk, v dĺžke trvania skoro dvoch minút (1:42) si môžete vypočuť v kvalite MP3. To, čo počujete, je to, čo by ste reálne mohli počuť na palube padajúcej sondy.
batérie sondy Huygens sú momentálne už vyčerpané, ale údaje vedeckých meraní, obrázky a zvuk vysielal po dobu celých 90 minút.

Titán má veľmi bizarnú atmosféru, ktorá sa nesie určité podobné rysy s prapôvodnou atmosférou Zeme pred asi štyrmi miliardami rokov než vznikol život. Atmosféra na Zemi sa zmenila aj pričinením prítomnosti živých organizmov do svojej dnešnej podoby.

-AT-