Vedci z NASA pracujúci s Hubblovým vesmírnym teleskopom (HST) určili vek, zdá sa, zatiaľ najmladšej galaxie, ktorú poznáme. V kozmologických merítkach sa jedná skutočne o batole medzi okolitými staršími galaxiami. Galaxia sa nazýva I Zwicky 18 a má okolo 500 miliónov rokov (desaťkrýt mladšia ako Zem, skôr je to dĺžka epochy vo vývoji Zeme). Naša galaxia so svojimi približne 12 miliardami rokov je dokonca 20-krát staršia. Je to vzácny pohľad na galaxiu v štádiu, cez ktoré pravdepodobne prešli všetky galaxie, ktoré dnes pozorujeme.
Galaxia patrí medzi približne tých 30 000 galaxií, ktoré skatalogizoval švajčiarsky astronóm Fritz Zwicky v tridsiatych rokoch 20-ho storočia fotením severnej oblohy. Astronómovia sa pôvodne domnievali, že sa jedná o mladšiu galaxiu na základe jeho chemického zloženia, ale presné merania pomocou HST dovolilo určiť vek najstarších hviezd a tým získať horný odhad pre vek samotnej galaxie.
Toto "batole" pretrvávalo v štádiu vodíkových a héliových mračien skoro 13 miliárd rokov od Big-bangu, než sa spustili prvé procesy vytvárajúce hviezdy niekedy pred 500 miliónmi rokov.
Galaxia I Zwicky 18 nachádzajúca sa vo vzdialenosti len niečo okolo 45 miliónov svetelných rokov je mimoriadna príležitosť pre astronómov sledovať stavebné prvky galaxií. Vzdialenosť 45 miliónov rokov je malá vzdialenosť oproti najvzdialenejším objektom nachádzajúcim sa vo vzdialenosti 14 miliárd svetelných rokov. Je záhadou, že prečo plyny v tejto trpasličej galaxii vytrvali nezhustené (nevznikali hviezdy) celých 13 miliárd rokov. Podľa doterajších pozorovaní totiž galaxie vznikali už tesne po Big-bangu a tento proces sa celkom rýchlo aj dokončil. Kde bolo dostatok hmoty, tam vznikali galaxie.
Nie všetci však zdieľajú názor o veku tejto galaxie. Podľa niektorých názorov môže byť až o miliardu rokov staršia. K dôkazu tohoto oponujúceho názoru je nutnú nájsť veľmi slabo svietiace rudé hviezdy, ktoré prípadne môžu byť prítomné v galaxii. K ich objaveniu však treba dlhšej expozičnej doby (po dobu aspoň 25 obehov HST okolo Zeme), čo nie je maličkosť pri zostávajúcich funkčných gyroskopoch HST (podstatne dlhšia expozícia sa vykonala pri hlbokom pohľade do vesmíru).
Galaxia I Zwicky 18 ukazuje ako mohla vypadať naša domovská galaxia (Mliečna dráha) pred približne jedenástimi miliardami rokov (pokiaľ I Zwicky je skutočne tak mladá, ako sme písali na začiatku). Podľa prevládajúcich názorov veľké galaxie, ako aj Mliečna dráha rastú hierarchicky - rozumej z menších galaxií sa stávajú väčšími postupným zachytávaním menších galaxií do riečíšť hmoty. I Zwicky 18 sa podobá na zárodok, alebo jednu zo zachytávaných galaxií. Napriek malej vzdialenosti, je trpasličia galaxia I Zwicky 18 tak malá a vyžaruje tak málo svetla (všimnite si, že nemá typické jadro galaxie, ktorá mohutne svieti, a o ktorej sa predpokladá, že je tvorená gigantickou čiernou dierou, do ktorej padajúca okolitá hmota vyžaruje mimoriadnou intenzitou).
Dôkazom relatívnej mladosti galaxie I Zwicky 18 je spomínané chemické zloženie. Zo spektrálneho rozkladu svetla vyžarovaných hviezdami tvoriacich I Zwicky 18 sa dá povedať, že z prevážnej väčšiny sa skladajú z vodíka a hélia. Podľa modelových prepočtov vzniká vodíka a hélium už pri Big-bangu, kým ťažších prvkov (uhlík, dusík, kyslík) vzniká len v stopových množstvách. Tieto ťažšie prvky sú prítomné vo hviezdach galaxie I Zwicky 18 tiež len v stopových množstvách, čo sa dá vysvetliť tým, že hviezdy galaxie sa nedostali zatiaľ do štádia produkcie ťažších chemických prvkov.

-AT-