Hmlovinu Trifid, s katalógovým názvom M20, možno na oblohe nájsť aj pomocou malého ďalekohľadu v súhvezdí Strelca (Sagittarius). Pohľad vo viditeľnom pásme svetla (tj. na vlnovej dĺžke v rozmedzí približne od 400 nm do 700 nm) hmlovinu rozdeľujú pásy tmavého prachu na tri časti.
Obrázok vyššie je skladačkou, kde v ľavej časti vidíme hmlovinu Trifid v spomínanom viditeľnom pásme svetla, kým ostatné tri zábery ukazujú hmlovinu v infračervenej oblasti zhotovenej Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom. Hmlovina Trifid je obrým mračnom plynu a prachu, kolískou hviezd vo vzdialenosti 5400 svetelných rokov v smere súhvezdia Sagittarius (o ktorom sme písali už častejšie v súvislosti s čiernymi dierami). Obrázky v infračervenej oblasti sú samozrejme vo falošných farbách (k vlnovým dĺžkam mimo viditeľnej oblasti sa priradzujú farby - tj. vlnové dĺžky z viditeľného pásma - umelým spôsobom). Tam, kde vo viditeľnom pásme vidieť tmavé mračná rozdeľujúce hmlovinu do troch častí, tam v infračervenej časti spektra sú vidieť žiarivé oblasti bohaté na mladé, rodiace sa hviezdy. Spitzer objavil v tejto oblasti 30 masívnych hviezd v počiatočnom štádiu vývoja a 120 menších mladučkých hviezd. Tieto hviezdy sú vidieť na Spitzerových záberoch ako žlté, alebo červené bodky. Desať zo spomínaných 30 hviezd v "embryonálnom" štádiu sa našlo v štyroch prachových jadrách. Doterajšie rádiové pozorovania o ich počte ani stave nevedeli dať jasný obrázok, ale Spitzerov vesmírny teleskop, svojim prenikavým pohľadom v úzkej infračervenej oblasti ukázal, že sa jedná o rýchlo rastúce hviezdne "embryá" (obrázok vpravo hore).

Spitzerov vesmírny teleskop je vybavený aj viacpásmovým fotometrom, pomocou ktorého sa zhotovil obrázok vpravo dole. Tento viacpásmový prístroj dokáže zobraziť aj chladnú hmotu, ktorá padá do embryonálnych hviezd, čím sa ich hmotnosť naďalej zvyšuje. Obrázok uprostred je kombináciou získaných obrázkov z oboch zariadení.

Vznik embryí bol spustený pravdepodobne masívnou hviezdou "typu 0", ktorá je vidieť ako biely bod uprostred hmloviny na všetkých štyroch obrázkoch. Hviezda typu 0 je typ najmasívnejšej hviezdy, ktorá končí svoj veľmi krátky život výbuchom, prechádza v supernovu. Malé nové hviezdy vznikali pravdepodobne súčasne s hviezdou typu 0, v pomaly sa formujúcom mračne studených plynov a prachu.

Farby zodpovedajú nasledujúcim vlnovým dĺžkam (obrázok uprostred)
modrá    4,5 mikrometra,
zelená   8,0 mikrometrov,
červená  24 mikrometrov.

-AT-