< Späť --
Úvodná stránka
-- Ďalší >
Roj čiernych dier.
Poďakovanie:
M. P. Muno
(UCLA)
et al.,
CXC,
NASA
Meteorom, keď letia v skupinke, sa hovorí roj (roj meteorov), preto snáď môžeme nazvať čierne diery v skupinke tiež rojom.
Nemusíte sa báť, roj čiernych dier, ktorý bol identifikovaný nemá namierené k Zemi. Odvrátenie meteoru, ako vo filme Armagedon,
by bolo len prechádzkou rúžovým sadom oproti odvráteniu čiernej diery prechádzajúcej slnečnou sústavou - možno v nejakom filme,
ktorý sa ešte len rodí v myšlienkach.
Podvojná sústava hviezdy a čiernej diery.
|
Kde sa ten roj teda nachádza? Pri sledovaní stredu našej galaxie (Mliečnej dráhy) našli astronómovia dôkazy o existencii
väčšieho počtu čiernych dier (správu o objave, že v strede našej galaxie je
okrem supermasívnej čiernej diery aj menej hmotná čierna diera,
sme priniesli nedávno). Spomínaný dôkaz je v podobe prekvapivého počtu
premenlivých zdrojov röntgenového žiarenia, ktoré sú najpravdepodobnejšie neutrónové hviezdy, alebo čierne diery
v podvojných hviezdnych sústavách.
Na obrázku vľavo vidieť animovanú sekvenciu takej sústavy. Čierna diera, resp. neutrónová hviezda sa nachádza v relatívne
malej vzdialenosti od svojho sprievodcu (hviezdy). Jeho gravitačné sily sú tak veľké, že slapové sily vytrhávajú
z "tela" hviezdy hmotu, ktorá po špirále padá na čiernu dieru. Pri páde táto hmota uvoľňuje gravitačnú energiu
(zrovna tak, ako voda padajúca na lopaty turbín) a jedná sa o tak obrovské množstvo energie, že padajúca hmota sa rozžeraví.
Keďže teploty sú podstatne vyššie, než na povrchu nášho Slnka, vyžarované elektromagnetické vlnenie spadá do
röntgenovej oblasti. To je dôvodom, že prečo sa jedná o röntgenovský zdroj svetla a prečo sa pátra práve po týchto zdrojoch,
keď sa hľadajú adepti na čiernu dieru.
Intenzita röntgenovského žiarenia kolísa v závislosti od množstva hmoty, ktorá je odčerpávaná od hviezdy. Keď kolísa množstvo
hmoty, tak kolísa aj intenzita zdroja. Čierna diera je obklopená hmotou rozžeravenou hmotou, ktorá bola odčerpaná
z doprovodnej hviezdy, preto jasne žiary (samozrejme rozžeravená hmota a nie čierna diera).
Túto rozžeravenú hmotu vidíme aj na obrázku vyššie, kde sú zakrúžkovaný adepti na čiernu dieru (premenlivé röntgenovské zdroje).
Záber zhotovený vesmírnym teleskopom
Chandra ukazuje štvoricu čiernych dier (?) obiehajúcich centrálnu supermasívnu
čiernu dieru nachádzajúcej sa v súhvezdí Sgr A*
(jasný bod nad objektom označeným ako C).
Uvedené zdroje možno netvoria roj v tom pravom zmysle, ale v každom prípade sú vzájomne silne viazané, nakoľko sa pohybujú v oblasti
necelé tri svetelné roky od centrálnej superhmotnej čiernej diery. Ich objavenie poukazuje na podstatne väčšiu
koncentráciu čiernych dier v tejto oblasti. Tieto satelitné čierne diery sú v neustálom pôsobení aj s ostatnými hviezdami,
čo spôsobuje ich pomalý zostup do centrálnej čiernej diery, do hnacieho motoru nášho
galaktického centra.
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
Roj čiernych dier