Mnohokrát sme sa na našich stránkach zmienili o tom, že novým americkým snom je vrátiť sa k medziplanetárnym letom - zmienili sme sa o tom s trpkou príchuťou ohľadom prerušenia podpory projektu Hubblovho vesmírneho teleskopu, ale aj iných projektov NASA. Musíme však pripustiť aj určitú racionalitu, pokiaľ chceme zobrať v ohľad aj štatisticky zdôvodniteľné argumenty typu antropického princípu (aplikácia tohoto princípu by vám bránila napríklad v nastúpenie cesty na palube Titanicu -- pravda, každá nová loď má svoju prvú cestu). Posledná misia s ľudskou posádku, ktorá opustila obežnú dráhu Zeme sa konala pred viac, než štvrť storočím. Napriek iným úspechom štatistická predpoveď hovorí jasne, že pokiaľ sa ľudstvo nevráti k medziplanetárnym letom v krátkej dobe, potom rapídne sa zvýši pravdepodobnosť toho, že sa k medziplanetárnym letom nevráti vôbec.
Novým snom je návšteva susednej planéty, Marsu. Krátka návšteva by mala viesť k dlhším pobytom a možno jedného dňa ku kolonizácii červenej planéty.
Prvým nutným krokom je však návrat na Mesiac.
Prečo práve na Mesiac? Prečo práve na Mesiac?
Mesiac je cudzí svet na dosah ruky a Mesiac má mnoho spoločného s Marsom, preto je možné skúšať potrebné postupy najprv v relatívnom bezpečí v blízkosti Zeme, než na desiatky miliónov rokov vzdialenom Marsu.
Gravitácia na Povrchu Mesiaca je len jedna šestina gravitácie na povrchu Zeme. Na povrchu Marsu je gravitácia len jedna tretina gravitácie na povrchu Zeme (bavíme sa o gravitačnom zrýchlení, teda o tiaži telies).
Mesiac nemá atmosféru a preto je aj veľmi chladný (v tieni môže byť teplota až mínus 240°C, tj. len 33 stupňov nad absolútnou nulou). Mars síce atmosféru má, ale je veľmi riedka. Nad povrchom dosahuje atmosferický tlak len niečo okolo jednej stotiny normálneho atmosferického tlaku na Zemi (pri mori). Teplota na Marsu sa mení od -20°C do -100°C.
Veľmi dôležité však je (a tí, ktorí zažili pobyt v prašných oblastiach zrejme potvrdia), že obidve telesá sú pokryté veľmi jemným prachom, pokryvšou horninou, regolitom. Na Mesiaci tento prach vzniká z bombardovania jeho povrchu mikrometeoritmi, kozmickým žiarením (elementárnymi časticami) aj slnečným vetrom, ktorý týmto zvláštnym spôsobom eroduje horniny na Mesiaci za miliardy rokov na extrémne jemný prach, prachové zrniečka s ostrou hranou.

Prach na Mesiaci vytváraný mikrometeoritmi má úplne iný charakter, než prach na Zemi. Ukazujú to tieto obrázky. Ich okraje nie sú obrúsené atmosferickými vplyvmi, lebo Mesiac žiadnu atmosféru nemá. Z veľkej časti sa jedná o kvarc (oxyd kremičitý), ktorý je veľmi nebezpečný. Po vdýchnutí ich organizmus nevie odbúrať a vďaka svojim ostrým hranám ničia živé bunky, ktoré sa ich snažia eliminovať z organizmu (podľa výskumov zdravia baníkov, ktorý sa dostali do styku s kremičitým prachom). Aby sa tento prach nedostal do obydlia astronautov a tým aj do ich ovzdušia, treba robiť netriviálne opatrenia.

Polárna oblasť Mesiaca vykazuje výskyt vody (v zmrznutej podobe a v pôde) - oblasť zafarbená počítačom na modro.

-AT-