Predpokladá sa, že klasický vzhľad známej Prstencovej hmloviny (M57) vzniká vďaka perspektíve z našej planéty, keď sa pozeráme na (pravdepodobne) mračno valcovitého tvaru zo smeru osy rotácie (bočný pohľad by mohol byť podobný hmlovine červený pravouholník).
Pri pohľade pomocou Spitzerovho vesmírneho teleskopu, vidíme okrem známych štruktúr v strede aj "laloky" vytvárané plynmi, ktoré odhodil zo seba umierajúca hviezda v strede (planetárne hmloviny sú vytvárané práve týmto odhodeným materiálom).
Okrem planetárnej hmloviny vidieť na obrázku špirálovitú galaxiu IC 1296. Kým planetárna hmlovina je v Mliečnej dráhe vo vzdialenosti len okolo 2000 svetelných rokov, tak IC1296 je už cudzia galaxia vo vzdialenosti okolo 200 miliónov svetelných rokov.

Ešte niečo málo z toho, co vieme o M57 Centrálna hviezda, ktorej svetlo ionizuje okolitý plyn má teplotu okolo 100 až 120 tisíc Kelvinov (povrchová teplota Slnka je len okolo 6 tisíc Kelvinov). Pri tak vysokej teplote je hviezda sfarbená do modra a najintenzívnejšie žiary ďaleko v ultrafialovej a blízko röntgenovej oblasti. Rastúcou vzdialenosťou od hviezdy miera ionizácie plynov klesá.
Hviezda pomaly chladne (vyžaruje z väčšej časti zbytok svojej energie) a môže sa z bieleho trpaslíka premeniť na čierneho trpaslíka.
Hmlovina je mladá, zo známej vzdialenosti a z jej veľkosti (z veľkosti rozpínajúceho sa mraku) sa odhaduje vek okolo 6 až 8 tisíc rokov.
Hmotnosť mraku okolo umierajúcej hviezdy je okolo 0,2 násobku hmotnosti nášho Slnka (samotná umierajúca hviezda má väčšiu hmotnosť ako naše Slnko) a hustota mraku je okolo 10 000 iónov na centimeter kubický.
Mrak sa skladá z väčšej časti z vodíka (4,25.10⁶),
hélia (4,25.10⁶),
kyslíka (2,5.10³),
dusíka (1,25.10³),
neónu (375),
síry (225),
argónu (30),
chlóru (9)
a fluóru (1) -- čísla v zátvorke hovoria o tom, že koľko atómov daného typu pripadá na jeden atóm fluóru.

-AT-