Zamlžený pohľad na akreačný disk

05.05.2005

 

< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >



Prejdite myšou nad obrázkom a uvidíte predstavu umelca o tom, čo sa skrýva za záberom v röntgenovej oblasti.

Poďakovanie: Röntgenový snímok: M. Karovska (Harvard-Smithsonian CfA) et al., CXC / NASA
Ilustrácia: M.Weiss(CXC)

Dnešné moderné a presné vesmírne teleskopy sú schopné zachytiť aj pohyb hviezd, prípadne zmenu ich jasu. Predstava, že hviezdy sú konštantné svetelné body na kryštálovej sfére nebies je dávno preč.
Už astronómovia sedemnásteho storočia (ktorí pozorovali pohyb planét) však spozorovali, že jas hviezd nie je úplne rovnaký v toku času. Je to mimoriadne zaujímavé, keď si uvedomíme, že nemali k dispozícii technológiu pre uchovávanie objektívnych údajov o jasu hviezd (fotografiu, alebo fotometrické zariadenia).
Príkladom takého pozorovania je pozorovanie premenlivého jasu hviezdy Omicron Ceti, hviezda nazývanou tiež Mira. Nasledujúcich sto rokov po tom, čo západný svet objavil túto premennú hviezdu (Fabricus v roku 1596, ale o jej premenlivosti sa presvedčil až o viac, než desať rokov neskôr), boli objavené len 4 hviezdy typu Mira. Tri z nich boli identifikované ako novy (vybuchujúce hviezdy) na základe historických záznamov čínskych a kórejských astronómov dlho pred ich objavením v západnom svete. Do roku 1896 bolo objavených 251 hviezd typu Mira a do dnešných dní ich počet už presahuje 6000.
Mira je zvláštna hviezda, ktorej jas sa môže dramaticky meniť v priebehu 11-ich mesiacov.
Moderní astronómovia poznajú celú triedu hviezd typu Mira a stotožňujú ich s pulzujúcimi červenými obrami, ktorých priemer je až 700 krát väčší, ako priemer nášho Slnka.
Červený obor Mira (Mira A - na obrázku vpravo) sa nachádza od nás vo vzdialenosti približne 420 svetelných rokov. Má aj malý ale hmotný doprovod, Mira B, ktorý je bielym trpaslíkom. Obiehajú okolo spoločného ťažiska.
Mira B odčerpáva od svojho súputnika materiál, ktorý vytvára v jeho okolí disk horúceho materiálu, akreačný disk, u ktorého sa očakáva, že vďaka mimoriadne vysokej teplote bude silným zdrojom röntgenovského žiarenia. Dobre vidieť tento fakt na zábere zhotovenom v röntgenovskej oblasti napriek tomu, že biely trpaslík je podstatne menší, než jeho sused, červený obor (prejdite myšou nad obrázkom a môžete porovnať skutočný záber s predstavou umelca, čo sa za záberom schováva).


-AT-


< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >