Katedra fyziky FPV UKF v Nitre

Napriek tomu, že sa nachádzame v blízkosti obdobia slnečného minima, na Slnku sa vytvorila mohutná slnečná škvrna. Séria obrázkov od 25-ho apríla až do 5-ho mája ukazuje ako sa táto škvrna vyvíja na otáčajúcom sa Slnku.

Poďakovanie: Röntgenový snímok: M. Karovska (SOHO) David Hathaway, NASA/MSFC, Science Nasa / NASA
Ilustrácia: M.Weiss(CXC)

Je tu mýtus o Slnku. Učitelia to učia, astronómovia to neustále opakujú a plánovači vesmírnych letov v NASA toho majú plnú hlavu.
Každých jedenásť rokov je nárast v slnečnej aktivite.

Mohutná erupcia na povrchu Slnka.
Poďakovanie: NASA/SOHO

Počet novo vzniknutých slnečných škvŕn za mesiac za obdobie posledných troch solárnych cyklov. Na grafe značia červené body 10 a viac röntgenovských vzplanutí za mesiac, žlté 3 až 9 a zelené 1 až 2. Kliknutím na obrázok môžete pozrieť detaily.
Poďakovanie: David Hathaway, NASA/MSFC

Povrch Slnka je posypaný slnečnými škvrnami, vybuchujú a vyvrhujú ohromné mračná plazmy do okolitého vesmíru, ktorými zraňujú okolité planéty a všetko čo na nich je. Aj Zem neustále bombardujú rýchle neutróny, röntgenovské žiarenie a vlny magnetických búrok. Takéto obdobie sa nazýva solárnym maximom.
Okolo solárnych maxím nie je žiadny mýtus. V období 2000 až 2001 sa mohli pozorovať na očnej oblohe mnohé polárne žiare dokonca až v Mexiku a na Floride. Astronómovia boli užasnutý pozorovaním slnečných škvŕn a operátori satelitov a energetických závodov zase boli zužovaní neustálymi výpadkami, ktoré časté a mohutné erupcie spôsobovali.
Momentálne sa Slnko nachádza v opačnej fáze svojej aktivity, v období slnečného kľudu, solárneho minima. Je Slnko skutočne kľudné? To je ten mýtus!
Slnko nikdy nie je úplne kľudné. Slnečná aktivita nikdy neustáva a v skutočnosti je to veľmi zriedkavé, keď na Slnku nie sú vidieť žiadne slnečné škvrny (pozri náš dávnejší článok o kľudnom Slnku).
Že Slnko skutočne nie je nikdy kľudné (veľmi zriedkavo sa to stane len na pár dní), môžeme ukázať pomocou grafu, ktorý ukazuje počet viditeľných škvŕn za uplynulých pár rokov. Najintenzívnejšie prejavy slnečnej aktivity sú röntgenovské vzplanutia. Počas posledných troch solárnych miním tu vždy bolo aspoň jedno také vzplanutie. Tieto vzplanutia sú doprevádzané jasnými polárnymi žiarami a intenzívnymi búrkami žiarenia (záplavou častíc z vesmíru). Na grafe značia červené body 10 a viac röntgenovských vzplanutí za mesiac, žlté 3 až 9 a zelené 1 až 2.
Táto aktivita znamená, že astronauti, nachádzajúci sa v medziplanetárnom priestore, ďaleko od ochranného magnetického poľa Zeme, si nikdy nebudú môcť odložiť svoj ochranný odev.
Správanie sa Slnka je nepredvídateľné. Napríklad 10-ho januára 2005, štyri roky po solárnom maxime bol povrch Slnka skoro čisté, boli zo Zeme vidieť len dve drobné slnečné škvrny.
Nasledujúci deň sa všetko dramaticky zmenilo.

10-ho až 14-ho januára 2005 sa začal dramaticky rozvíjať jeden z najväčších slnečných škvŕn na Slnku. Veľkosť škvrny dosiahla rozmerov Jupiteru (300 krát väčší priemer, ako Zem) Kliknutím na obrázok je možné pozrieť si v lepšom rozlíšení
Poďakovanie: NASA/SOHO

Na tomto obrázku, ktorý bol zhotovený v ultrafialovej oblasti v rámci projektu TRACE (NASA) je krásne vidieť veľmi komplikovanú štruktúru magnetického poľa v oblasti slnečnej erupcie.
Poďakovanie: NASA/TRACE

Medzi 15-im a 20-im januárom sa začali zjavovať na Zemi mohutné polárne žiare, Mesiac bol zasypaný vysokoenergetickými časticami. Keby tam boli nejakí astronauti (tak ako sa plánuje v blízkej budúcnosti), tak by museli zaliezť do svojich príbytkov, zavrieť dvere a zostať v kľude.
Teraz sa história opakuje. 25-ho apríla sa objavila malá škvrna a ako pri nejakom déjà vu rozrástla v priebehu 48 hodín na rozmery prevyšujúce rozmery Zeme. Napriek tomu, že tu v tú dobu nebola žiadna erupcia. Prečo? Nevieme. Slnečné škvrny sú skutočne nepredvídateľné. Sú vytvárané silnými magnetickými poliami Slnka, ktoré sa "prehrabávajú" spod povrchu. Silné elektrické prúdy vo vnútri nášho Slnka ťahajú tieto mohutné magnetické polia, skrúcajú ich, až sa stanú nestabilnými, vybuchujú a rozovierajú do okolitého priestoru gigantické množstvo plazmy.
Tieto udalosti (objavenie sa slnečných škvŕn) sa dajú veľmi ťažko predvídať, lebo vytvárajú ich procesy pod povrchom Slnka. Štúdiom slnečných škvŕn a magnetických polí v ich oblasti sa dúfa, že bude možné určitý pokrok, čo sa predpovedí týka.
Predpoveď slnečných erupcií nie je akademickou záležitosťou. Sme obklopení množstvom technológií, ktoré sú citlivé na zvýšenú slnečnú aktivitu (magnetické búrky, slnečný vietor), napríklad naše mobilné telefóny, GPS, ale dokonca aj elektrická rozvodná sieť. Nesmieme zabudnúť ani na to, že mohutné magnetické pole Zeme nás chráni pred týmito skutočne zničujúcimi účinkami Slnka. Prevláda napríklad presvedčenie (a pozorovania Venuše to tiež potvrdzujú), že Merkúr by nedokázal udržať svoju atmosféru vďaka svojej blízkosti k Slnku. Mohutný slnečný vietor by zbavil túto planétu akejkoľvek atmosféry, nakoľko planéta nie je chránená magnetickým poľom.
Nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že aj Zem občas "vypne" svoje magnetické pole - v období, keď sa prepóluje, keď severný a južný pól vymenia svoje miesta. Kým Slnko to robí dosť pravidelne (každých 11 rokov - slnečná aktivita je prejavom tohoto prepólovania), v prípade Zeme sa to deje naprosto chaoticky a stalo sa to už mnohokrát.

-AT-

< Späť -- Úvodná stránka -- Ďalší >