< Späť --
Úvodná stránka
-- Ďalší >
Napriek tomu, že sa nachádzame v blízkosti obdobia slnečného minima, na Slnku sa vytvorila mohutná
slnečná škvrna. Séria obrázkov od 25-ho apríla až do 5-ho mája ukazuje ako sa táto škvrna vyvíja
na otáčajúcom sa Slnku.
Poďakovanie:
NaCo,
VLT,
ESO
To, čo sa považuje na tomto obrázku za historický prevrat v astronómii, je slabo svietiaci červený objekt a nie svetlý biely
dominujúci obrázku.
Biely objekt je hviezda pravdepodobne z triedy hnedých trpaslíkov.
Čo je hnedý trpaslík?
Pôvodne sa nazývali čiernymi trpaslíkmi. Začalo sa o nich uvažovať v 60-ych rokoch, ako o tmavých veľkých telesách
voľne plávajúcich v priestore. Hviezdne modely predpovedali, že skutočné hviezdy musia mať hmotnosť aspoň 80 násobku
hmotnosti Jupitera, aby v nich mohla naštartovať jadrová fúzia, pri ktorej sa premieňa vodík na hélium.
Existencia objektov s menšou hmotnosťou sa predpokladala, ale ich pozorovanie sa považovalo za skoro nemožné, lebo
nevyžarujú skoro žiadne svetlo.
Posledné pozorovania ukazujú, že v tejto triede hviezd je skoro spojitá škála od jasných bielych trpaslíkov cez
žlté trpaslíky (naše Slnko), červené trpaslíky (Gliese 229A) až po telesá veľkosťou Jupiteru. Hnedé trpaslíky majú
svoju hmotnosť okolo 80 násobku hmotnosti Jupiteru a preto sa v ich vnútrajšku sa nemôže rozbehnúť spomínaná termojadrová
fúzia a nemôžu sa premeniť na pravé hviezdy.
Najmenšie pravé hviezdy (červené trpaslíky) môžu mať (relatívne) chladnú atmosféru, ničo okolo 4000 K a preto sa dajú
len ťažko rozpoznať od hnedých trpaslíkov. Astronómovia sa usilujú o schopnosť tieto objekty od seba odlíšiť
v medzi hviezdnom priestore.
|
Je celkom pravdepodobné, že červený objekt v ľavej dolnej časti obrázku je prvý priamy záber na planétu, ktorá sa nachádza
mimo našej slnečnej sústavy (tzv. exoplanéta). Táto vzrušujúca možnosť vyvstala za posledný rok, ale astronómovia si neboli istí,
či červený objekt nie je hviezdou v pozadí.
Aby táto neistota bola rozptýlená, sústavu 2M1207 (teda to, čo je na obrázku) pozorovali v tomto roku ešte dvakrát, aby mohli
zaznamenať prípadný relatívny pohyb oboch objektov, z čoho by potom bolo možné usúdiť, či je medzi nimi gravitačné puto
(pokiaľ by nebolo, tak sa jedná o dve od seba vzdialené hviezdy a nie planetárnu sústavu).
K veľkému u potešeniu astronómov objekty (ako ukazujú pozorovania) udržujú si od seba konštantnú vzdialenosť, čo poukazuje
neprítomnosť gravitačnej prepojenosti (krúžia okolo spoločného ťažiska).
Z toho potom vyplýva ja to, že červený objekt (s neromantickým menom 2M1207b) je až 100-krát slabší, než hnedý trpaslík 2M1207a,
čo poukazuje na to, že sa jedná o planétu s hmotnosťou okolo päťnásobku hmotnosti Jupiteru.
Systém sa nachádza vo vzdialenosti 70 pc (1 pc = 3,262 svetelných rokov; pc je skratka pre parsek) a planéta sa nachádza vo vzdialenosti
50 AU od centrálneho telesa (1 AU je vzdialenosť Zem - Slnko).
Pozorovania budú vyžadovať ešte ďalšie potvrdenie z ďalších pozorovaní, ale už teraz vidieť, že sa jedná o krok dopredu k cieľu
úspešne pozorovať exoplanéty veľkosti našej Zeme.
Budeme tým môcť odškrtnúť ďalšiu otázku z veľmi dlhého zoznamu nezodpovedaných, či existujú planéty aj mimo slnečnú sústavu.
Táto skutočnosť bola indikovaná už mnohými nepriamymi pozorovaniami, ale vidieť na vlastné oči je predsa presvedčivejší dôkaz,
než veriť rovniciam, že?
Obrázok vyššie bol zhotovený technikou tzv. adaptívnej optiky 8 metrového obrieho teleskopu
VLT (Very Large Telesope) a kamery NaCo, v Yepun, v Chile.
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >