Na obrázku vidíme jadro našej domovskej galaxie (Mliečnej dráhy), od ktorého sa naša slnečná sústava nachádza vo vzdialenosti sa 26 tisíc svetelných rokov. Obrázok ukazuje oblasť s priemerom len 160 svetelných rokov. Obrázok ukazuje oblasť bohatú na intenzívne zdroje röntgenovského žiarenia, naviac tu dominuje ústredný zdroj, Sagittarius-A*, známe supermasívna čierna diera s hmotnosťou 3 milióny krát väčšou, než je hmotnosť nášho Slnka (intenzívne žiarenie vzniká je vytváraná hmotou padajúcou do čiernej diery, ktorá v akreačnom disku dosahuje mimoriadne teploty a vyžaruje až röntgenovskej oblasti). Napriek veľkej intenzite žiarenia, čierna diera v jadre našej Mliečnej dráhy je bledá v porovnaní s inými takto masívnymi čiernymi dierami. Pravda, dochádza často k menším vzplanutiam v röntgenovskej oblasti.

Toho roku bolo zverejnených viac článkov, ktoré sa zaoberali s prekvapivým výskytom mladých hviezd v blízkosti centrálnej čiernej diery. Tento fakt bol pre odborníkov prekvapujúci, lebo v blízkosti obrovskej čiernej diery vládnu veľmi nehostinné podmienky (obežná doba je mimoriadne vysoká a náhodné zrážky sa dejú vďaka tomu s mimoriadnou energiou). Pred časom by nebol nikto očakával, že v tesnej blízkosti jadra galaxie, v blízkosti jeho čiernej diery, by sa mohli vyskytovať mladé hviezdy. Pozorovania však ukázali, že naša galaxia nie je výnimkou. V prípade blízkej galaxie Andromedy, bolo objavené, že v blízkosti jej jadra sa formujú mladé hviezdy v prstencovej oblasti.

Vysvetlenia existujú hneď dve. Jedna z možností je, že mladé hviezdy sa sem dostávajú migráciou. Tento model tvrdí, že mladé hviezdy sa vytvárajú v iných, vzdialenejších oblastiach, ale časom putujú k stredu galaxie.
Podľa druhého modelu vznikajú hviezdy na mieste.

V nedávnej dobe sa pokúsili astronómovia rozhodnúť o modeloch priamym pozorovaním. Problém je, že jadro galaxie je obklopený horúcim plynom, čo znemožňuje priame pozorovanie menších hviezd v optickej aj v infračervenej oblasti. Jediná oblasť, v ktorej jadro dokážeme pozorovať, je röntgenovská a v tejto oblasti bola zhotovená aj fotografia vyššie (je znázornená vo falošných farbách).

Pozorovania priniesli prekvapivý výsledok. V blízkosti jadra sa nachádza málo malých hviezd. Pokiaľ by migračný model bol správny, potom by sa tu museli nachádzať aj malé hviezdy v podobnom pomere, v akom sa nachádzajú v iných častiach galaxie. Zatiaľ neexistuje vysvetlenie ako v tejto nehostinnej oblasti vznikajú hviezdy a aký mechanizmus bráni vzniku malých hviezd.

Tie hviezdy, ktoré tam vznikajú dnes, sú tak veľké, že na konci svojej cesty z nich vzniknú čierne diery, ktoré budú obiehať supermasívnu čiernu dieru v jadre Mliečnej dráhy.

-AT-