|
14.11.2005 |
|
Prostredná hviezda súhvezdia Cassiopey je mimoriadne intenzívne žiariaca hviezda. Svetelný tlak jej žiary
vymetá jeho okolie. Na obrázku túto hviezdu nevidíme, ale vidíme jeho blízke okolie,
ktoré pre oko vo voditeľnom písme moc neukazuje. Prejdite myšou nad obrázkom a uvidíte toto miesto v
infračervenej oblasti (farby sú prevedené do viditeľného pásma). Klipnutím na obrázok uvidíte infračervený záber
v detailnom prevedení. Záber zhotovil Spitzerov vesmírny teleskop.
Súhvezdie Cassiopea je na severnej pologuli viditeľná po celý rok a má charakteristický tvar W. Podľa gréckych
mýtov umiestnili kráľovnú Cassiopeou bohovia na oblohu hlavou dole, ako trest za jej pýchu.
Uznanie:
Lori Allen
(Harvard-Smithsonian CfA)
et al.,
JPL-Caltech,
NASA
Spitzerov vesmírny teleskop zachytil hviezdotvornú oblasť v súhvezdí Cassiopea, známu ako W5. Hmlovina sa nachádza
od nás vo vzdialenosti okolo 7000 svetelných rokov. Hmotnosť mladých hviezd tejto oblasti
presahuje hmotnosť Slnka 10 násobne. Lori Allen (CfA) a kolegovia skúmali vplyv mimoriadne energeticky
vyžarujúcej hviezdy (tú nie je vidieť na obrázku) na zbytok hmloviny a novo sa rodiace hviezdy.
Ako je známe, svetelné (tj. elektromagnetické) žiarenie vytvára tlak, ktorý v blízkosti hviezd vyčistí
priestor od malých zrniek prachu a plynu. Vytvára sa tým tzv. hviezdny vietor. Čím intenzívnejšie hviezda
svieti, tým je jeho svetelný tlak mohutnejší. Pokúša sa odfúknuť zo svojho okolia prach a plyny, ale súčasne tým
zhusťuje prach a plyn v iných oblastiach. V takto stlačenej hmote (ktorá je ešte stále mimoriadne riedka)
sa však môžu vplyvom vlastnej gravitácie hmloviny začať zhusťovacie procesy a môžu sa začať rodiť hviezdy.
Existencia tohoto procesu sa ťažko dokazuje, nakoľko nové, rodiace sa hviezdy sú dlho zahalené do
ich obklopujúceho prachu a plynu. Tu získava svoju zásadnú úlohu Spitzerov vesmírny teleskop.
Doteraz známe a pozorované "piliere" v optickej oblasti pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu sú desať krát menšie (kombinácia obrázku ukazuje približne verný pomer veľkosti). Klipnutím na malý štvorec si môžete pozrieť detailný obrázok v hmlovine Orla (Eagle Nebula).
Spitzerov vesmírny teleskop zhotovil 9-ho novembra tohoto roku záber oblasti W5, ktorý je vidieť bližšie.
Oblasť predstavuje 34 x 26 oblúkových minút (Mesiac za úplnku predstavuje kruh s priemerom okolo 30 uhlových minút).
V skutočnosti má táto oblasť v priemere okolo 50 svetelných rokov, ale je vzdialený od nás, ako sme už uviedli,
na 7000 svetelných rokov (Pluto je od Slnka vo vzdialenosti 7 svetelných hodín a jasná hviezda alfa-Centaury je vo vzdialenosti
približne 4 svetelných rokov).
V infračervenej oblasti bolo zachytené vyžarovanie zohriateho plynu (obrázok bol spracovaný digitálne a jednotlivým vlnovým
dĺžkam boli priradené falošné farby vnímateľné aj ľudským okom: modrá zodpovedá vlnovej dĺžke 3,6 mikrometra, zelená
vlnovej dĺžke 4,5 mikrometra, oranžová vlnovej dĺžke 5,8 mikrometra a červená zodpovedá vlnovej dĺžke 8,0 mikrometra).
Ak prejdete myšou nad obrázkom vyššie, uvidíte hmlovinu nasnímanú v infračervenom (nie vo viditeľnom pásme).
Je dobre vidieť, že objaví sa mnoho detailov hmloviny neviditeľných vo viditeľnom pásme.
Ako sme už spomenuli, hviezda s mohutným vyžarovaním, stvárňujúca plyny a prach, nie je na obrázku vidieť,
jej smer udávajú výbežky ukazujúce tým smerom. Dvojicu mohutných výbežkov vytvorilo práve toto žiarenie, pričom došlo
k sformovaniu hviezd, ktoré svojim gravitačným pôsobením bránia odfúknutiu zbytku častí zo svojej tesnej blízkosti.
Dobre vidieť, že došlo k sformovaniu niekoľko desiatok hviezd. Najvýraznejšie je spomínaná dvojica výbežkov.
Doteraz sa ale nepodarilo jednoznačne preukázať, či dvojica hviezd uprostred výbežkov je v spojení s mohutnou
hviezdou vymetajúcou svoje okolie žiarením. Nepodarilo sa preukázať, č i vznikli súčasne s ňou, alebo až neskôr.
Druhá z možností by zodpovedala predstave zhusteniu v dôsledku svetelného tlaku. Odstupom času môžu vzplanúť aj tieto nové hviezdy
mohutnou žiarou a môžu vyčistiť svoje okolie od prachu stláčajúc plyny prach do iných častí, čím môžu spustiť ďalšie hviezdotvorné
procesy.