Spitzerov vesmírny teleskop zachytil hviezdotvornú oblasť v súhvezdí Cassiopea, známu ako W5. Hmlovina sa nachádza od nás vo vzdialenosti okolo 7000 svetelných rokov. Hmotnosť mladých hviezd tejto oblasti presahuje hmotnosť Slnka 10 násobne. Lori Allen (CfA) a kolegovia skúmali vplyv mimoriadne energeticky vyžarujúcej hviezdy (tú nie je vidieť na obrázku) na zbytok hmloviny a novo sa rodiace hviezdy.

Ako je známe, svetelné (tj. elektromagnetické) žiarenie vytvára tlak, ktorý v blízkosti hviezd vyčistí priestor od malých zrniek prachu a plynu. Vytvára sa tým tzv. hviezdny vietor. Čím intenzívnejšie hviezda svieti, tým je jeho svetelný tlak mohutnejší. Pokúša sa odfúknuť zo svojho okolia prach a plyny, ale súčasne tým zhusťuje prach a plyn v iných oblastiach. V takto stlačenej hmote (ktorá je ešte stále mimoriadne riedka) sa však môžu vplyvom vlastnej gravitácie hmloviny začať zhusťovacie procesy a môžu sa začať rodiť hviezdy. Existencia tohoto procesu sa ťažko dokazuje, nakoľko nové, rodiace sa hviezdy sú dlho zahalené do ich obklopujúceho prachu a plynu. Tu získava svoju zásadnú úlohu Spitzerov vesmírny teleskop.

Spitzerov vesmírny teleskop zhotovil 9-ho novembra tohoto roku záber oblasti W5, ktorý je vidieť bližšie. Oblasť predstavuje 34 x 26 oblúkových minút (Mesiac za úplnku predstavuje kruh s priemerom okolo 30 uhlových minút). V skutočnosti má táto oblasť v priemere okolo 50 svetelných rokov, ale je vzdialený od nás, ako sme už uviedli, na 7000 svetelných rokov (Pluto je od Slnka vo vzdialenosti 7 svetelných hodín a jasná hviezda alfa-Centaury je vo vzdialenosti približne 4 svetelných rokov). V infračervenej oblasti bolo zachytené vyžarovanie zohriateho plynu (obrázok bol spracovaný digitálne a jednotlivým vlnovým dĺžkam boli priradené falošné farby vnímateľné aj ľudským okom: modrá zodpovedá vlnovej dĺžke 3,6 mikrometra, zelená vlnovej dĺžke 4,5 mikrometra, oranžová vlnovej dĺžke 5,8 mikrometra a červená zodpovedá vlnovej dĺžke 8,0 mikrometra).
Ak prejdete myšou nad obrázkom vyššie, uvidíte hmlovinu nasnímanú v infračervenom (nie vo viditeľnom pásme). Je dobre vidieť, že objaví sa mnoho detailov hmloviny neviditeľných vo viditeľnom pásme.

Ako sme už spomenuli, hviezda s mohutným vyžarovaním, stvárňujúca plyny a prach, nie je na obrázku vidieť, jej smer udávajú výbežky ukazujúce tým smerom. Dvojicu mohutných výbežkov vytvorilo práve toto žiarenie, pričom došlo k sformovaniu hviezd, ktoré svojim gravitačným pôsobením bránia odfúknutiu zbytku častí zo svojej tesnej blízkosti. Dobre vidieť, že došlo k sformovaniu niekoľko desiatok hviezd. Najvýraznejšie je spomínaná dvojica výbežkov.

Doteraz sa ale nepodarilo jednoznačne preukázať, či dvojica hviezd uprostred výbežkov je v spojení s mohutnou hviezdou vymetajúcou svoje okolie žiarením. Nepodarilo sa preukázať, č i vznikli súčasne s ňou, alebo až neskôr. Druhá z možností by zodpovedala predstave zhusteniu v dôsledku svetelného tlaku. Odstupom času môžu vzplanúť aj tieto nové hviezdy mohutnou žiarou a môžu vyčistiť svoje okolie od prachu stláčajúc plyny prach do iných častí, čím môžu spustiť ďalšie hviezdotvorné procesy.

-AT-