< Späť --
Úvodná stránka
-- Ďalší >
LL Ori a Hmlovina v Oriónu. Časť orámovaná žlto je postupne zväčšená na obrázkoch nižšie
Uznanie:
NASA,
ESA,
and The Hubble Heritage Team
Tento dramatický obrázok nazerá do jaskyne víriaceho sa prachu a plynu formujúcich tisíce hviezd.
Fotografiu zhotovil Hubblov vesmírny teleskop (HST - Hubble Space Telescope) a jedná sa o najostrejšiu fotografiu,
aká kedy bola z tejto oblasti Hmloviny Oriónu urobená. Vidieť tu viac ako 3000 hviezd rôznej veľkosti. Niektoré z nich
ešte nikdy neboli viditeľné v oblasti viditeľného svetla. Tieto hviezdy obývajú plynovo-prašnú krajinu, vrchoviny,
hory, údolia podobné Grand Canyon-u.
Hmlovina Oriónu je ukážkovou knižkou formovania nových hviezd od masívnych mladých hviezd až po husté plynové výbežky
(piliere), ktoré sa môžu stať kolískou nových hviezd. Veľmi jasná stredná oblasť je domovom štyroch "najurastenejších"
hviezd v hmlovine. Tieto hviezdy (z nášho pohľadu) sa sformovali do tvaru lichobežníka (z čoho pochádza aj ich pomenovanie
"Trapezium"). Intenzívne ultrafialové žiarenie týchto hviezd, akoby utrhnutý z reťaze, vymetáva z blízkosti
štvorice prach a plyn, akoby vydolovávalo jaskyňu v hore, čím narúša
ďalší rast stoviek menších hviezd v blízkosti týchto štyroch obrov. Tieto malé hviezdy "hladovejú", lebo plyn a prach z
ich blízkosti bol vytlačený ultrafialovým žiarením štvorice obrov, napriek tomu okolo nich krúži ešte stále dosť materiálu.
Tento materiál vytvára disk, ktorý nazývajú protoplanetárnymi diskmi, alebo len proplydmi a sú príliš
jemné, aby bolo ich možno visieť na týchto obrázkoch. Tieto disky sú stavebnými kameňmi slnečných sústav, planét, akými sú aj
planéty v našej domovskej slnečnej sústave.
LL Ori, hviezda raziaca si cestu v hmlovine Oriónu.
Premenná hviezda LL Orionis, ktorá blúdi vo hviezdnej pôrodnici v Oriónu a je
stále vo svojom vývojovom období, vytvára na rozdiel od vetru z nášho vlastného Slnka (už v strednom veku),
podstatne energetickejší vietor. Tak, ako rýchly hviezdny vietor naráža do pomaly sa pohybujúceho plynu, vzniká
rázová vlna obdobná vlne vytváranej loďou, ktorá rozráža vodu, alebo v prípade lietadla, ktoré letí nadzvukovou rýchlosťou.
Malý, oblúkovitý vznešený útvar tesne vľavo nahore od stredu je kozmická rázová vlna LL Ori, ktorá meria asi
pol svetelného roku.
Poďakovanie: NASA/ESA/The Hubble Heritage Team)
|
Jasný svit vľavo hore pochádza z M43, malej oblasti, ktorá je stvárnená ultrafialovým svetlom veľmi masívnej mladej hviezdy.
Astronómovia nazývajú túto oblasť tiež miniatúrou Hmloviny Oriónu, nakoľko "krajinku" sformúva len jediná hviezda. Hmlovina
Oriónu má takých hviezd štyri. V blízkosti M43 sú husté a tmavé výbežky (piliere) prachu a plynov, ktoré sa naťahujú
smerom k Trapéziu (štvorici obrov). Sú tak husté a masívne, že dokonca odolávajú aj ultrafialovému žiareniu štvorice obrov.
V pravej časti obrázku sa ukazujú oblúky a bubliny vytvárané hviezdnym vetrom -- prúdom elektricky nabitých častíc -- vyvrhovaným
štvoricou obrov. Tieto oblúky vďačia za svoje svetlo zrážke prachu a plynov týmto hviezdnym vetrom.
Slabé červené svetlo v dolnej časti obrázku, ktoré sa skoro stráca v tme, vychádza z myriád hnedých trpaslíkov, ktoré
Hubblov vesmírny teleskop vystopoval prvý krát v oblasti viditeľného svetla. Hnedé trpaslíky, tiež prezývané
"porúchané hviezdy", sú príliš chladné objekty, príliš malé aby mohli zažiariť ako skutočné hviezdy, nie sú schopné naštartovať
jadrové reakcie, ktoré vyhrievajú jadro aj nášho Slnka.
V ľavej dolnej časti obrázku vidieť akoby tmavý červený stĺp ukazuje hranicu "jaskyne" vyhĺbenej v mračne štvoricou obrov.
Hmlovina Oriónu je od nás vo vzdialenosti 1500 svetelných rokov a jedná sa o najbližšiu hviezdotvronú oblasť.
K zhotoveniu tohoto obrázku bolo použitých celkom 520 rôznych záberov Hubblovho vesmírneho teleskopu v piatich rôznych farbách. Použili
sa tiež fotografie zhotovené pozemskými teleskopmi, aby sa vyplnil obrázkom celá oblasť Hmloviny Oriónu. Mozaika vytvorená
z obrázkov HST predstavuje len približne centrálnu oblasť veľkosti Mesiaca za úplnku.
Súhvezdie Oriónu je výrazným súhvezdím našej zimnej oblohy.
Kto bol Orión?
Orión bol veľký lovec. Chvastal sa tým, že žiadne zviera mu nemôže odolať. Bol synom boha morí, Poseidona.
Orión sa chvastal svojou silou a umením lovca a prehlasoval, že dokázal by zabiť každé zviera na Zemi.
Bohyňa Zeme, Gaea, bola pobúrená týmto chvastaním a nevhodným chovaním a rozhodla sa Orióna dať zavraždiť.
Poslala obrieho škorpióna rozkazom Orióna zabiť. Orión napriek obrovskej sile a schopnostiam podľahol škorpióna
po krátkej bitke, keď ho škorpión bodol do päty (hviezda Rigel). Nakoniec Orión aj škorpión boli vynesení na oblohu
k presláveniu bitky, bohovia ich však umiestnili na opačných stranách oblohy, aby sa už nikdy nepustili do boja.
Toto vyprávanie je len jedno z najčastejších, existujú však aj iné verzie. V jednej z Ďalších legiend bol lovec Orión
oslepený kráľom Oneopionom, nakoľko prenasledoval jeho dcéru Meropu, o ktorej ruku sa Orión uchádzal.
Pravekí Arabi nazývali Orión Al Jazuah (Stredná postava Nebies) a Al Babadur (Najsilnejší).
Egypťania a Feníčania spájali Orión s bohom Slnka. Hebrejci nazývali toto súhvezdie Gibbor (Obor) a tiež ho spájali s Nimrodom,
ktorý sa búril proti Jehovovi a bol preto umiestnený na oblohe.
Indovia nazývali Orión Praja-pati, čo znamená jeleň. Jeleň mal honiť svoju vlastnú dcéru, Aldebaran, ale
Sírius ho však zabil šípom, ktorý trčí z jeho tela (Oriónov pás).
V Číne tvorí Orión súčasť väčšieho súhvezdia, Bieleho Tigra.
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
LL Ori a Hmlovina v Oriónu.
