Čo je vo vnútri nejakej galaxie? Aby astronómovia mohli nájsť odpoveď na túto otázku, odborníci z výskumného tímu MCELS (Magellanic Cloud Emission Line Survey) fotografovali satelitnú galaxiu Veľký Magellanov mrak (LMC - Large Magellanic Cloud) na špecifických vlnových dĺžkach vodíka, kyslíka a síry. Atómy vybudené zrážkami (napríklad vysokou teplotu) sa dostávajú do vybudeného stavu, z ktorého pri návrate do základného stavu (stavu s najnižšou energiou) vyžiaria fotón s presne danou vlnovou dĺžkou. Touto metódou je možné zistiť, z čoho sa daný objekt vo veľmi vzdialenom mračne skladá. Na obrázku je vodík znázornený červenou farbou, kyslík zelenou a síra žltou. Rušivý vplyv hviezd bol digitálne odstránený (inými slovami v skutočnosti by sme v ďalekohľade videli niečo iné, čo by sa podobalo obrázku vľavo, kde sú vidieť aj hviezdy). Kliknutím na obrázok si môžete pozrieť jednotlivé detaily v podstatne lepšom rozlíšení.

Veľký Magellanov mrak vo viditeľnej oblasti svetla bez digitálneho odstránenia hviezd. Kliknutím na obrázok si možno pozrieť veľmi krásny detailný obrázok. Poďakovanie: NASA/ESA/The Hubble Heritage Team)

Z obrázku je vidieť, že Veľký Magellanov mrak je skutočne rušným až zúrivým miestom. Na obrázku vidieť množstvo malých planetárnych hmlovín vyvrhnutých výbuchom menších hviezd, kým väčšie hmloviny sú produktom výbuchu masívnych hviezd, ktoré ich stále ožarujú, kým najväčšie predstavujú zbytky po výbuchu supernov. Niektoré vyvrhnuté objekty sú dokonca tak objemné, že sa vzájomne prepájajú do sieťovitých štruktúr (väčšinou sa jedná o zbytky po výbuchoch supernovy). Veľký Magellanov mrak je vidieť z južnej pologule aj voľným okom. Veľký Magellanov Mrak je trpasličia galaxia, ktorá je k našej vlastnej galaxii (k Mliečnej dráhe) pripútaná gravitačnými silami. Hovoríme o nej preto ako o satelitnej galaxii. Je od nás vzdialená na 180 000 svetelných rokov, kým jej priemer je okolo 15 000 svetelných rokov. Čo do počtu hviezd je asi 10 krát menšia ako Mliečna dráha (naša domovská galaxia), obsahuje okolo 10 miliárd hviezd. Napriek tomu, že má silne pokrútenú štruktúru, sú badateľné typické špirálovité štruktúry. Rozvrátenie špirálovitej štruktúry je dôsledkom gravitačného zachytenia Mliečnou dráhou. Doteraz je štvrtou najväčšou štruktúrou v lokálnej skupine, do ktorej patrí aj Hmlovina Andromedy (M31 vo vzdialenosti 2 miliónov svetelných rokov) Triangulum (M33) a Mliečna dráha.
Ako sme povedali, Veľký Magellanov Mrak je viditeľný voľným okom z južnej pologule. Bolo pomenované po moreplavcovi Ferdinandovi Magellanovi, ktorý mrak pozoroval pri svojej plavbe okolo Zeme (spozoroval aj Malý Magellanov Mrak).
Zaujímavosťou je, že o týchto mrakoch sa zmienil už v roku 964 Abd Al-Rahman Al Sufi.

-AT-