Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
Nebeské hodiny. Ak sa pozorne zahladíte na obrázok, nájdete na ňom Veľký voz a presne tak, ako sa to v škole učí,
predĺžením zadnej osi nájdeme Polárku. Na obrázku ich spája dlhá žltá čiara. To sú "malé ručičky nebeských hodín".
6-ho marca ukazujú o polnoci presne to, čo vidíme na obrázku. Polnoc. Ručičky nebeských hodín sa točia na opačnú stranu, ako ručičky
na našich hodinkách, z čoho zrejme môžu mať radosť matematici, lebo je to v kladnom smere. Ako odčítať presný čas ich pomocou,
nájdete v tomto článku.
Mňa osobne vždy fascinovali pasáže románov, kde hlavný hrdina sa "... pozrel na nočnú oblohu a usúdil, že
do svitania mu zostávajú ešte dve hodiny ...". Chce to zrejme veľmi dobrú znalosť súhvezdí a kto vie čo ešte, by si jeden
povedal, ale v skutočnosti je to mimoriadne jednoduché.
Každý dokáže nájsť na oblohe Veľký voz, aj Malý voz. Deti sa už v rámci prírodopisu učia nájsť Polárky práve pomocou týchto dvoch
súhvezdí.
Chod nebeských hodín. V pravom hornom rohu vidíte digitálne
vyobrazenie času. Nájdite si veľký voz a kliknite na obrázok. Spustí sa animácia, ktorá vám ukáže
polohu hviezd a "tikanie" nebeských hodín po hodinách. Takto to prebieha ale len dnes v noci (6-ho marca).
Tieto hodiny idú dopredu, ako ukazuje nasledujúci obrázok nižšie.
|
Polárka, stálica, ktorej smerom ukazuje os rotácie Zeme, ukazuje na severnej pologuli bezpečne cestu na Sever.
Je to jasná hviezda na koniec oje Malého voza a jeho smerom ukazuje aj zadná dvojica hviezd súhvezdia Veľkého voza, ako
je to znázornené aj na obrázku vyššie, pomocou tenkej žltej čiary (ak vzdialenosť medzi zadnou dvojicou Veľkého voza
predĺžime päťnásobne, dostaneme sa k Polárke).
Týmto spôsobom nám príroda ponúka nebeské hodiny, kde jeho malé ručičky, ukazujúce hodiny, sa točia okolo Polárky. Najprv si vysvetlíme,
ako tieto hodiny ukazujú čas v jeden konkrétny deň roka, 6-ho marca.
Vieme, že Zem sa točí okolo svojej osi a urobí to raz za jeden deň, presná za 24 hodín. My to relatívne vidíme tak, že
sa nad nami točia nebesá, pekne rovnomerne sa za 24 hodín vráti všetko do svojej pôvodnej polohy. Robí to Slnko
a robia to aj hviezdy. Na severnej pologuli sa všetky hviezdy točia okolo Polárky aj naše pomyslené ručičky tvorené zadnou dvojicou
hviezd Veľkého voza. Točia sa však na opačnú stranu, ako ručičky našich hodiniek, preto číslovanie beží na opačnú stranu.
Naviac kruh je delený na 24 hodín a nie na 12, tak ako to ukazuje úvodný obrázok. Ako tieto hodiny tikajú, si môžete pozrieť
kliknutím na obrázok vyššie, kde animácia ukáže postavenie hviezd na oblohe v každú hodinu (číslice v pravom hornom rohu).
Skúste sa dnes, alebo v nasledujúce dni v noci zorientovať na oblohe, nájsť Polárku, Veľký voz a určiť koľko je hodín.
Nezabudnite sa pritom postaviť čelom k Polárke, aby ste sa pozerali na sever, tento smer určuje 6-ho marca polnoc.
|
Nebeské hodiny idú dopredu, každý mesiac presne o dve hodiny. Obrázok ukazuje stav nebeských hodín presne o polnoci,
ale len dnes v noci (6-ho marca). Kliknutím na obrázok si môžete pozrieť animáciu, aká je pozícia "malej ručičky"
nebeských hodín presne o polnoci, v jednotlivé mesiace roku. Používanie hodín je jednoduché. Pamätajme si, že aký
je ich chod 6-ho marca. Určime čas, akoby bol 6-tý marec, potom k času pripočítajme za každý mesiac dve hodiny (za každých
15 dní jednu hodinu, tj. 21-ho marca 1 hodiny, 6-apríla 2 hodiny, 21-ho apríla 3 hodiny a atď.)
|
A čo v ostatné mesiace roku?
Skutočne tu jeden problém je s používaním nebeských hodín, konkrétne, že za jeden rok pôjdu dopredu presne o jeden deň, tj.
za jeden mesiac o dve hodiny (každých 15 dní o hodinu). Príčinou je to, že Zem obieha okolo Slnka, ale hviezdy nie.
Zem sa pritom točí okolo svojej vlastnej osi v rovnakom smere, v akom obieha okolo Slnka. Slnko za rok vyjde a zapadne 365 krát,
hviezdy 366 krát (to je ten jeden deň o ktorý za rok pôjdu nebeské hodiny dopredu). Pokiaľ je problém si to predstaviť, tak
si predstavte, že Zem obieha okolo Slnka, ale točí sa tak pomaly, že stále neustále otáča tú istú časť k Slnku (na povrchu Zeme
by to znamenalo, že Slnko stojí na oblohe skoro bez hnutia). Voči Slnku sa teda v takom prípade netočí, ale voči hviezdam sa otočí
za rok presne raz. Mimochodom to robí náš Mesiac voči Zemi. Obehne okolo Zeme raz za 28 dní a otočí sa okolo svojej osi raz za 28 dní
v tom istom smere. V dôsledku toho zo Zeme vidíme vždy len jednu polovicu Mesiaca.
Našťastie nebeské hodiny idú dopredu o jeden deň za rok tak presne, že urobiť korekciu nie je vôbec ťažké. Na ďalšom obrázku
sa môžeme pozrieť ako to vypadá s hviezdnou oblohou o polnoci, v šiesty deň každého mesiaca (tj. jeden mesiac, dva mesiace atď.
po 6-om marci, keď ukazujú presný čas).
Ako postupovať?
Najprv odčítame z nebeských hodín čas, akoby bolo 6-ho marca (dajme tomu by podľa toho mali byť 4 hodiny po polnoci).
Potom zoberieme náš dátum (nech je 21-ho mája, čo sú
o dva mesiace a 15 dní po 6-om marci) a za každý mesiac odpočítame dve hodiny, resp. za každých 15 dní odčítame jednu hodinu
zo zisteného času (v našom prípade to budú 2x2hodiny +1x1hodine, teda celkom 5 hodiny a v našom prípade ukazujú hodiny
23 hodín, tj. 1 hodina pred polnocou).
Vyskúšajte si tento postup na nasledujúcom obrázku z reálnej oblohy. Horizont je na obrázku vodorovne a fotografia bola zhotovená
22-ho februára 2002. Koľko bolo hodín, keď fotograf zamáčkol spúšť fotoaparátu?
Kliknutím na obrázok dostanete najprv nápovedu, že koľko by bolo hodín, keby bolo 6-ho marca.
Kliknutím sem, dostanete konečnú
odpoveď:
20 hodín = 21 hodín - 1 hodina.
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
Nebeské hodiny
