Nie každá rúža je červená.

27.03.2006
 

Späť -- Úvodná stránka      -- Ďalší >



Nie, túto fotografiu nezhotovil Hubblov vesmírny teleskop, ale bol zhotovený Ballauerovom observatóriu blízko Azle, v štáte Texas. Technika bola podobná, ako u obrázkov Hubblovho vesmírneho teleskopu. Bol nasnímaný pomocou rôznych špeciálnych filtrov, ktoré prepúšťajú len úzke pásmo spektrálnych čiar typických pre žiarenie niektorých atómov (Custom Scientific 4.5nm Ha, OIII, a SII filtrov spektrálnych čiar). Obrázky v týchto špeciálnych vlnových dĺžkach (farbách) sa potom previedli na základné farby RGB (červená, zelená, modrá). Zelená farba zodpovedá žiareniu vodíku (tzv. alfa-čiara), modrá ukazuje miesta, kde žiara vzniká v plynoch dvojnásobne ionizovaného atómu kyslíka, kým červená je vyžarovaná raz ionizovanou sírou. Kým sa ukazuje, že hviezdy obsahujú veľké množstvo síry (ich intenzívna červená farba je až rúžová), tak v hmlovine samotnej je tejto farby málo, síra je prítomná len v nízkej koncentrácii. Uznanie a copyright: Jay Ballauer (All About Astro, 3RF)




Hmlovina Rúže (Rosette) nie je príliš jasná hmlovina, voľným okom ju nie je vidieť, je úchvatná hlavne preto, lebo má približne kruhovo usporiadaný tvar, ktorý pripomína naviac kvet rúže. Nachádza sa v ramene Perseus našej galaxie a patrí medzi mladý zhluk hviezd v strede ramena.


Hmlovina rúže je od nás vzdialená 4700 svetelných rokov, v časti ramena galaxie nazývanej Perseus, ktorá je k nám bližšie.
Poďakovanie a copyright: DSS, CalTech/Palomar

Väčšina fotografií ukazuje hmlovinu rúže v červených farbách (pozri obrázok vedľa), napriek tomu, že nie všetky rúže sú červené. Je to preto, lebo väčšina oblastí, v ktorých sa formujú mladé hviezdy, sú bohaté na vodík a vodík žiari (v časti viditeľného svetla) veľmi intenzívne na vlnovej dĺžke, ktorú nazývajú alfa-čiarou. Vlnová dĺžka je iným vyjadrením farby svetla. Vodík, ktorý žiari intenzívne v oblasti čiary alfa (označenej tiež ako H-alfa), žiari síto červenou farbou.
Pre astronómov je mimoriadne príjemné, že vodík hrá tak dôležitú úlohu a veľkú časť vyžiareného svetla vyžaruje na jedinej vlnovej dĺžke. Špeciálne filtre sú schopné toho, že prepúšťajú svetlo len tejto vlnovej dĺžky ("plus mínus" malo odlišné svetlo). Pomocou týchto filtrov možno odstrániť rušivé svetlo odrážajúce sa, alebo rozptyľované v pozemskej atmosfére. Inými slovami, akoby vám prestala prekážať, v pozorovaní vesmíru, atmosféra Zeme.
V každej hmlovine existujú aj iné prvky, než vodík, tie žiaria na iných vlnových dĺžkach, ale aj pre ne existujú špeciálne filtre. Týmto spôsobom je možné nasnímať aj tie časti hmlovín, ktoré nežiaria vďaka vodíku, ale vďaka inému chemickému prvku.
Samotnú hmlovinu objavil ešte v roku 1690 Flamsted. Rôzne jej časti sú katalogizované pod inými číslami (napr. NGC 2237, NGC 2238, NGC 2244, NGC 2246), lebo dlho vyzeralo tak, že predstavujú rôzne hmloviny, ktoré pozorujeme v jednom smere len náhodou. Dôsledné merania vzdialeností však ukázali, že tvoria rôzne časti jedinej hmloviny. Tak sa mohlo stať, že hmlovinou Rúže sa na nazýva v podstate len centrálna časť (NGC 2244), ktorého 12 hviezd tvorí časť súhvezdia Jednorožca (Monoceros). Hmlovina je difúzna, jej hmotnosť (tj. množstvo rozptýlenej hmoty v hmlovine) je okolo 10 až 11 tisíc násobkom hmotnosti Slnka.


-AT-


< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >