Podľa najnovších výsledkov nie metánové moria pokrývajú tmavé miesta povrchu Titánu, ale piesok (pozri náš článok zo 17.januára 2005).
Dlhé roky bol prijímaný názor medzi odborníkmi, že na povrchu Titánu sa nachádzajú metánové jazerá a metánové moria (v kvapalnom stave). Poukazoval na to prítomnosť metánu v atmosfére, ktorý musel byť dopĺňaný z nejakého zdroja. Taktiež podporovali túto predstavu radarové snímky zhotovené zo Zeme, podľa ktorých niektoré miesta povrchu Titánu mali byť mimoriadne hladké, čo sa najľahšie vysvetľuje tým, že tieto povrchy sú povrchom kvapaliny (ako naše meria, len nie z vody, ale z niečoho, čo nezamrzne ani na tak nízkej teplote, aké vládne na Titáne, okolo -179°C).

Situácia sa začala meniť, keď sa dostala na obežnú dráhu okolo Saturnu sonda Cassini. Sonda nenašla žiadne moria a nepotvrdili túto hypotézu ani spektroskopické merania. Pritom sonda Huygens, ktorá pristála na povrchu mesiaca Titán (Titán je najvzdialenejším miestom, kde zatiaľ pristála sonda, a k tomu ešte úspešne), na svojich záberoch ukazovala útvary pripomínajúce vyschnuté riečištia, prímorské pobrežia a hladké povrchy podobné moriam.

Najnovšie zábery a merania sondy Cassini dávajú pravdepodobne kľúč k celej záhade. Hladké povrchy sa zdajú byť piesočnými dunami, ktorých výška sa pohybuje len do 100 metrov. Na rovníku postupujú duny v pravidelných útvaroch a najväčšia oblasť "púšte" v tejto oblasti je skutočne rozľahlá, má v jednom smere až 1500 kilometrov.

Je prekvapujúce, že duny a "púšte" pripomínajú až prekvapujúce duny a púšte na Zemi napríklad v Afrike, v Namíbii. Ukazuje to, že podobné geologické procesy vytvárajú podobné geologické útvary dokonca aj na odlišných nebeských telesách (v tomto prípade na Zemi a na Titánu) a to aj v takom prípade, keď gravitácia, hustota atmosféry a zloženie povrchu je naprosto odlišné.

Kým na Zemi je zdrojom energie vetrov hlavne tepelná energia pochádzajúca zo slnečného svitu, na Titáne hrajú pravdepodobne významnú úlohu slapové sily vyvolávané Saturnom. Veľkosť slapových síl je až 400 krát väčšia, než slapové sily vyvolané Mesiacom a Slnkom na Zemi (tak silné slapové sily by na Zemi vyvolali kilometrové prílivové vlny). Slapové sily rozpohybujú hlavne spodné vrstvy atmosféry a vznikajú vetry rýchlosti 0,5 m/s. Kým v spodných vrstvách dominujú slapové sily, vo vrchných sférach je to slnečný svit. Slapovými silami, ktoré vanú periodicky tými istými smermi, sa dajú vysvetliť orientácie dún, ktoré majú skoro presne východo-západnú orientáciu.

Otázka je, že z čoho sa skladá piesok na Titánu? Problém má mnoho spoločného so vznikom púští na Zemi aj na Marsu. Staré, vyschnuté riečištia na povrchu Titánu ukazujú na to, že voľakedy bola prítomná kvapalina v hojnejšej miere, ktorá podobne ako voda v našich riekach, mohla erodovať povrch Titánu. Zrnká vzniklé eróziou sa mohli nahromadiť na dne morí, prípadne ich mohol odviať vietor. Existuje však aj iné vysvetlenie, podľa ktorého je pôvod zrniek "piesku" organický, vzniká v hornej atmosfére a padá na povrch planéty. Vietor, z nejakých dôvodov dokáže odnášať menšie a tmavšie zrniečka ľahšie (môžu mať menšiu hustotu, nevieme) a tie sa potom hromadia v nižšie položených "púštiach" a vytvárajú oblasti, o ktorých sme predtým uvažovali ako o metánových moriach.

Mesiacom ktorej planéty je Titán?
Odpoveď:

-AT-