Hmlovina NGC 6164-5 sa nachádza vo vzdialenosti 4200 svtelných rokov v smere súhvezdia Pravítko (Norma). Priemer hmloviny od jedného konca k druhému je okolo 4 svetelných rokov. Hviezda, ktorá ju vytvorila a svieti veľmi intenzívne v strede hmloviny, má približne 40 krát väčšiu hmotnosť, ako naše Slnko. Čím sú hviezdy hmotnejšie, tým intenzívnejšie spotrebúvajú svoje zásoby paliva a to platí aj v prípade spomínanej hviezdy (s označením HD 148937), ktorá má len okolo tri, štyri milióny rokov, ale nachádza sa na konci svojej životnej dráhy (naše Slnko má okolo 6 miliárd rokov a je asi v polovine svojho života). Keď hovoríme o konci života HD 148937, tak tým máme na mysli to, že hviezdy s takouto hmotnosťou žijú približne 6 miliónov rokov a potom búrlivými procesmi prejdú do ďalšieho štádia v podobe oslnivého záblesku supernovy.

Podobne, ako ostatné typy najťažších hviezd, o ktorých hovoríme ako o typu O (písmeno O), sú tak horúce, že žiaria mimoriadne intenzívne aj v ultrafialovej oblasti. Ultrafialové svetlo je schopné plyny okolitého priestoru vybudiť, dodať energiu k ich vnútornej zmene. Keď sa plyny vracajú z tohoto vybudeného stavu, pohltenú energiu vyžiaria v podobe svetla a sú pripravené znova pohltiť ultrafialové svetlo hviezdy. Je to proces prebiehajúci nepretržite, kým hviezda žiari a spôsobuje, že plyny žiaria typicky podľa svojho zloženia (podobne ako "neónky" reklamných nápisov). Preto týmto hmlovinám hovoríme emisné (emitovať znamená vyžiariť). Väčšina astronómov predpokladá, že plyny boli vyvrhnuté ústrednou hviezdou pri jej silnej rotácii podobne, ako tomu je v prípade kropenia vodou pomocou zavlažovačov. Zložitý tvar v rozložení plynov môže byť silne ovplyvnený aj mimoriadne silným magnetickým poľom hviezdy.

Na obrázku sú dve oblasti, ktoré majú žltkastú farbu ako piesok. Nejedná sa o piesok, ale taktiež sa nejedná o plyn hviezdy. Jedná sa však o oblasť, kam plyny vyvrhnuté hviezdou už dorazili a vymetajú si cestu od ostatného materiálu obklopujúcej hviezdu. V skutočnosti sa čiastočne jedná o prach, ktorý je skoncentrovaný do menších oblastí a plyny, prichádzajúce od hviezdy, pôsobia ako riedky ale intenzívny vietor (ich rýchlosť sa pohybuje okolo 2700 km za sekundu!) odvievajúci zo svojej cesty všetko, na čo narážajú.

Pokročilý vek hviezdy HD 148937 prezrádza zloženie hviezdy, ktorá je bohatá na uhlík (C), dusík (N) a kyslík (O). Proces, v ktorom vodík sa premieňa na hélium za prítomnosti týchto troch prvkov, sa nazýva CNO cyklus a je typickým zdrojom energie takto hmotných hviezd. Hlavne bohatá prítomnosť dusíku hovorí o pokročilom veku hviezdy. V tomto štádiu života sú hviezdy jasne modré a silne premenlivé (mení sa ich svetelnosť).

Veľmi hmotné hviezdy žijú podstatne kratšie, ako naše Slnko. Aká býva životnosť hviezdy, ktorá má 40 krát väčšiu hmotnosť, než naše Slnko? Aké staré je naše Slnko?
Odpoveď:

-AT-