Tento jedinečný záber ukazuje typickú špirálovitú galaxiu NGC 5866, ktorej rozhodujúca časť hmoty je usporiadaná v blízkosti roviny a ukazuje sa nám ako tenká šošovka vďaka tomu, že sa nachádzame približne v tej istej rovine. V strede galaxie je jej jadro, ktoré intenzívne vyžaruje svetlo a je už viac-menej všeobecne prijaté, že sa jedná o mohutnú čiernu dieru, ktorá je obklopená rozžeravenou hmotou. Táto rozžeravená hmota je zdrojom oného intenzívneho žiarenia. Zdroj svetla, jadro galaxie, je zakrytý pred našim priamym pohľadom. Intenzívne svetlo zviditeľňuje štruktúru galaxie: veľmi jemnú výduť rúžovo-červenkastej farby obklopujúce jadro galaxie, modrastý disk hviezd rovnobežný s prachom galaktickej roviny (zakrývajúcim jadro galaxie) a priesvitné vonkajšie halo.
NGC 5866 je diskovitá galaxia typu S0 (s-nula), ktorú vidíme z boku a dá sa predpokladať, že jej štruktúra je špirálovitá. Galaxie typu S0 so špirálovitými ramenami a s veľkou vydutou centrálnou časťou (akú má aj naša vlastná galaxia Mliečna dráha) sa nazývajú tiež šošovkovité.

Prečo majú tieto galaxie tak tenký disk? Na to je samozrejme komplikovaná odpoveď, hlavne keď si uvedomíme, že existujú aj tzv. eliptické galaxie, ktoré nemajú diskovitý tvar. Niečo nám môže po kvalitatívnej stránke napovedať Saturn, presnejšie Saturnov prstenec. Hrúbka Saturnovho prstenca, ktočý sa skladá z malých aj väčších zrniečok i väčších telies, je len niečo okolo 200 metrov. Pri priemere okolo 100 000 kilometrov sa teda jedná o úžasne úzky priestor, do ktorého sa nakoniec tento materiál usporiadal. Disk galaxií až takto ostrý (úzky) nie je, ale aj v jednom, aj v druhom prípade sa zrejme jedná o proces, pri ktorom disk (prstenec) začnú vytvárať telesá s približne rovnakým momentom hybnosti. V prípade Saturnovho prstenca si to dokážeme celkom dobre predstaviť. Napríklad čiastočky prachu, ktoré majú veľký moment hybnosti a obiehajú okolo Saturnu po kružnici, majú veľký polomer trajektórie. Častice s malým momentom hybnosti majú malý polomer trajektórie (obiehajú Saturn v malej vzdialenosti). Ak dve častice majú rovnako veľký moment hybnosti, ale opačne orientovaný, potom obiehajú Saturn v opačnom smere. Ak dve také čiastočky sa zrazia, sčítajú sa ich momenty hybnosti. Výsledný moment hybnosti môže byť nulový, čo znamená, že po zrážke (ak sa čiastočky zlepia) spadnú na Saturn. Ak nebude výsledok nulový, ale bude malý, budú padať k Saturnu a obiehať ho v podstatne menšej vzdialenosti. Zhruba povedané, nakoniec z disku vypadnú všetky tie čiastočky, ktoré nájdu svoj pár. Disk bude pozostávať z čiastočiek, ktoré majú rovnaký moment hybnosti (nie len čo do veľkosti, ale aj čo do smeru). Je to veľmi hrubé priblíženie, ale dáva predstavu o tom, ako to pracuje v prípade Saturnovho disku.
V prípade Galaxií je situácia v podstate podobná, aspoň základná idea. V hre nakoniec zostanú len hviezdy, s podobným momentom hybnosti. Ak uvážime, že naša slnečná sústava obehne galaktické centrum Mliečnej dráhy raz za 200 miliónov rokov, tak za 10 miliárd rokov (čo je rádovo vek takýchto galaxií) to znamená len 50 obehov. Čiastočky prachu v Saturnovom prstenci obehli Saturn za svoju existenciu už mnoho milión krát. Naviac galaxie sa dostávajú do interakcie s ďalšími galaxiami (vo vesmíre je celkom husto - pozri napr. Lymanov strom), a taká zrážka s ďalšou galaxiou všetko znova rozhádže.

NGC 5866 je pekným príkladom diskovej galaxie. Nachádza sa na severnej pologuli oblohy v súhvezdí Draka, vo vzdialenosti 44 miliónov svetelných rokov. Priemer tejto galaxie je okolo 60 000 svetelných rokov, predstavuje svojou veľkosťou teda len niečo okolo dvoch tretín Mliečnej dráhy.

Súhvezdie draka je blízko polárnej oblasti a v dobe Abraháma zo starého zákona je hviezda ukazovala presne na sever. V dôsledku precesie osi Zeme (jednu celú otočku urobí za približne 25 960 rokov) však dnes rotačná os ukazuje na inú hviezdu, na Polárku. Vo svojej dobe Drak (súhvezdie) bol strážcom hviezdy, ktorá sa nikdy nepohla z miesta (ukazoval severný pól). Pól nebies predstavoval v staroveku vstupnú bránu medzi smrteľným svetom a nebesiami.

Ako ďaleko je z jedného konca Mliečnej dráhy na druhý?
Odpoveď:

-AT-