Seeligerov jav

29.05.2015
 

Späť -- Úvodná stránka      -- Ďalší >



Saturn pred opozíciou a pri prechode myšou nad obrázkom uvidíte pri opozícii. Všímajte si, že pri opozícii, tj. keď Slnko, Zem a Saturn sú v jednej línii (v tomto poradí), sú Saturnove prstence výrazne jasnejšie. Odrážajú k pozorovateľovi na Zemi viac svetla. Tento jav nazývame Seeligerovim javom. .

Uznanie: Astro Bob



Seeligerov jav

     Hugo von Seeliger bol nemecký astronóm (23.09.1849-02.12.1924), je považovaný za jedného z najvýznamnejších astronómov jeho doby.

Znázornenie významných postavení planéty za obežnou dráhou Zeme.

Ešte raz Saturn v opozícii - dole pred opozíciou, hore v opozícii.
Uznanie: Astro Bob

Dvojitá dúha, so svetlo oblasťou pod prvotnou dúhou a tmavou Alexandrovou oblasťou medzi dúhami (medzi prvotnou a druhotnou).

Uznanie: WebExhibits


     Pri pozorovaní planét počas opozície sa udeje niečo zvláštne. V blízkosti opozície planéta sa stáva jasnejšou, než by sa dalo predpokladať.
     Čo sa dá predpokladať? Pri opozícii je planéta k Zemi najbližšie, preto vypĺňa väčší priestorový uhol, než inokedy. Planéty pozorujeme len skoro ako bod. Jej blízkosť sa potom prejaví v tom, že je jasnejším bodom. Predpokladať sa dá aj to, že pri opozícii vidíme planétu v "splne". Je to obdobné, ako v prípade Mesiaca. Kým je v kvadratúra, tak polovica viditeľnej odrazovej plochy je v tieni.
     Seeligerov jav je však niečo iné. Jas planét v opozícii je jasnejší, než by sme mohli predpokladať z ich blízkosti a z ich "úplnku". U niektorých telies to dosahuje až plus 40% jasu, čo nie je málo.      Čo je podstatou tohto javu? Skladá sa z dvoch od seba nezávislých dejov.

Pórovitosť povrchu

Povrch kamenných telies (Mesiac, Mars, asteroidy,...) nie je vyleštený, ale je pórovitý, pokrytý prasklinami. Kým planéta nie je v opozícii, slnečné lúče na dno prasklín a pórov nedopadnú alebo mi nevidíme na dno týchto prasklín a pórov. Pri opozícii však Slnko máme presne za našim chrbtom, a všade kam dopadnú jeho lúče aj mi vidíme. Svetlo odráža výrazne väčšia plocha do našich očí, než predtým.

Kvantové javy

Nie všetko je však možné vysvetliť pórovitosťou povrchu. Napríklad, ak povrch je hladký, alebo vôbec nemáme pevný povrch, lebo sa jedná o plyny (plynné obry - Jupiter, Saturn).
     V takom prípade je tu celá séria javov, ktoré zvyšujú jas objektu v opozícii.
     Spätný odraz už sám o sebe je najintenzívnejší, pokiaľ sa odrazí do smeru, z ktorého dopadol. Dvakrát tak intenzívnym javom je však koherentný spätný odraz. Lúč dopadá na prostredie, v ktorom sú malé rozptylové centrá (napr. prachové zrnká), ktoré čo do veľkosti sú porovnateľné s vlnovou dĺžkou dopadajúceho žiarenia (v prípade viditeľného svetla 0,5 mikrometra). Po mnohonásobnom rozptyle po prachových zrnkách odrazené svetlo interferuje s inými odrazenými časťami. Tento jav sa uplatní skoro všade.
     Prispievajú však aj iné javy, ktoré môžeme pozorovať aj na Zemi. Jedným je pozorovanie "svätožiary", či "glórie" okolo tiene pozorovateľa. Tu dopadá slnečné svetlo na hmlu za pozorovateľom. Pozorovateľ vidí vlastný tieň a okolo tieňa svojej hlavy "glóriu" vo farbách dúhy. Samotný fyzikálny jav zatiaľ nie je uspokojivo vysvetlený (rozumej mechanizmus), aj keď je jasné, že sa jedná o prírodný jav.
     Obdobne, pri pozorovaní klasickej dúhy (Slnko za nami, dúha pred nami), oblasť pod dúhou je jasnejšia, než nad dúhou. Dokonca, pokiaľ pozorujeme dvojitú dúhu, oblasť medzi dúhami je pre zmenu tmavšia, než pod dúhou i nad druhou dúhou. V jasnejšej oblasti, na rozhraní s prvotnou dúhou, možno pozorovať (na vydarených fotografiách) sériu interferenčných javov (tmavé a svetlé pásy).

    V akom poradí idú farby v prvotnej dúhe (počítajúc od svetelného stredu)? V akom poradí v druhotnej dúhe?
Odpoveď:

    V prvotnej dúhe idú farby od fialovej k červenej, druhotnej dúhe práve naopak .


.






-AT-


< Späť --     Úvodná stránka      -- Ďalší >