Katedra fyziky FPV UKF v Nitre

-->

Zelený záblesk pozorovaný nad zapadajúcim slnkom. .

Uznanie: Andrew T. Young

Zelený záblesk

     Fotografia vyššie ukazuje zelený záblesk pozorovaný nad slnkom pri západe slnka.

     Konečne je obdobie dovoleniek a nových zážitkov. Každý podľa svojho gusta. Nájdime si chvíľku aj pre pozorovanie prírody. Zelený záblesk nad zapadajúcim či vychádzajúcim slnkom (a dokonca aj nad zapadajúcim, či vychádzajúcim) je jedným z prírodných úkazov.
     Úkaz môžeme pozorovať, keď slnko je už skoro celý pod horizontom, keď je z neho vidieť už len tenký svietiaci pruh. Vtedy, na krátku dobu (sekundu, dve) horná hrana slnka zmení svoju farbu na zelenú. Je to jasný záblesk zelenej farby - legendárny zelený záblesk. Hovorí sa, že keď raz uvidíte zelený záblesk, už nikdy sa nezmýlite v srdcových záležitostiach. Keď už pre iné nie, tak aspoň pre ten zážitok sa oplatí vystihnúť ten vzácny okamih -- nie je však garantovaný úspech.
     UPOZORNENIE: Nepozerajte sa do slnka, kým nie je úplne pod horizontom. Obdobne, ako pri zatmení slnka by ste mohli ste mohli poškodiť váš zrak!

Ako vzniká zelený záblesk?

Jedná sa o optický jav. Pri západe, či východe slnka prechádza našim okom zachytené svetlo veľmi hrubou vrstvou atmosféry. Vzduch, ktorý je bohatý na vodné pary pohlcuje žltú a oranžovú časť bieleho svetla, ktorým slnko svieti. Modrá a fialová je zase silne rozptyľovaná. Preto je pri západe slnka slnko hlavne červené a obloha modrá. V dôsledku týchto fyzikálnych procesov zo svetla zostanú hlavne len červená a zelená zložka. Zelená zložka sa však láme vo vzduchu v inej miere, než červená -- pri prechode hrubou atmosférou (ktorej hustota sa výškou i teplotou mení) svetelný lúč sa nešíri po priamke, ale ohýba. Zelená sa ohýba viac než červená. Slnko sa nám zobrazuje v dvoch farbách, ale tieto dve farby sa na seba naložia a nad horizontom nič výrazného nemôžeme pozorovať. To, že sú proti sebe (červené a zelené slnko) trošku posunuté sa stáva badateľným, až keď slnko zapadne za horizont -- keby sa svetlo šírilo po priamke, už by sme ho nevideli, ale v hustej atmosfére sa ohýba. Zelená sa ohýba viac a zelené slnko vidíme mierne vyššie -- čo je pozorovateľné len tam, kde sa červený a zelený obraz neprekryjú, na hornom okraji slnečného kotúča.
     Nevyhnutné je, aby sme videli horizont (skutočný horizont, nie kopec, alebo val, ktorý zakryje pred nami skutočný západ slnka). Napríklad v Nitre, zo starého mesta nevidíme skutočný horizont, lebo je obklopené veľmi miernymi, ale predsa len kopcami.
     Z toho čo sme povedali vyplýva, že väčšiu šancu na pozorovanie javu máme napr. pri mori, pokiaľ slnko vychádza, či zapadá nad morom. Naviac tu sú aj vlhkosť vzduchu vyššia.
     Na kvalitu pozorovaného javu má vplyv aj to, či sme na úrovni horizontu (mora), alebo vyššie - už sto metrov dokáže urobiť jav lepšie pozorovateľným. Hrá tu úlohu aj inverzia teploty v atmosféry -- inými slovami nič nie je garantované, a keď sa predsa podarí zazrieť, človek pomyslí s uspokojením na srdcové záležitosti.
     Podrobnejšie vysvetlenie s množstvom fotografií pozri napr: http://www-rohan.sdsu.edu/~aty/explain/simulations/sub-duct/SDGF.html.
     O zelenom záblesku napísal novelu aj Jule Verne: Zelený paprsek (Le rayon vert). Údajne je to jediný milostný román, ktorý Jules Verne napísal, podľa kritikov odôvodnene.

    Čo sa nazýva inverziou (v meteorológii, ako je chápané aj tu)?
Odpoveď:

Za normálnych okolností teplota vzduchu výškou klesá (aspoň v dýchateľných výškach). Pri inverzii klesá len do určitej výšky, kde sa nachádza teplejší vzduch. Stáva sa to, ak teplejší, ale menej hustý vzduch prevalí nad chladnejší a hustejší - napríklad v blízkosti teplej fronty.

.

-AT-

< Späť -- Úvodná stránka -- Ďalší >